OBSAH: Počiatky a vláda Merovejovcov • Nástup Karolovcov a vláda Karol Veľkého • Nástupcovia Karola Veľkého • Správa a spoločnosť • Odporúčaná literatúra
Kmene Frankov sídlili už v druhej polovici 3. storočia v oblasti stredného a dolného Porýnia, kde sa dostali do kontaktu s rímskym impériom, s ktorým viedli viaceré vojenské konflikty. V 2. polovici 4. storočia začali Frankovia úspešne vojensky prenikať na územie Rímskej ríše a usadzovať sa tu. Postupne sa vytvorili panstvá Sálskych a Porýnskych Frankov. Písomné zdroje svedčia o prítomnosti Frankov v službách rímskej armády. Niektorým Frankom sa podarilo získať vysoké vojenské hodnosti (Bauto, Silvanus, Mallobaud, Richomer, Mérobaud, Rimoridus, Arbogast). Pod rímskou vlajkou sa Frankovia stretli s inými barbarmi a vojakmi galorímskeho pôvodu. Postupne získali aj dôležité posty v úradoch rímskych cisárov. Prvým historicky doložením panovníkom bol Childeroch I. (†481), ktorý spravoval provinciu Belgica secunda Podporoval vojenské operácie generála Aegidia proti Vizigótom. Jeho hlavné sídlo bolo pravdepodobne bolo v Tournai, kde bol pochovaný. Tu sa podarilo v roku 1653 náhodne objaviť jeho hrobku. Za panovania jeho Chlodovika I. (481 – 511) z dynastie Merovejovcov došlo k zjednoteniu franských kmeňov pod jeho nadvládou, a začala sa tak úspešná vojenská expanzia. Frankovia získali moc nad celou Galiou, porazili Durynkov, Alamanov a Vizigótov. Chlodovik sa dal niekedy v rokoch 498/499 pokrstiť a preniesol svoje sídlo do Paríža, kde aj zomrel. Ešte predtým mu v roku 508 byzantský cisár Anastasius I. (491 – 518) odovzdal odznaky konzulskej moci. Za Chlodovikovej vlády ovládali Frankovia takmer celé územie dnešného Francúzska až po Pyreneje a severozápadnú časť dnešného Nemecka až po Švajčiarsko. Kresťanstvo uľahčilo Frankom etablovanie sa na rímskom území a zžitie sa s pôvodným románskym obyvateľstvom. Za vlády Merovejovcov sa rozvíjalo umenie i kultúra. Na vysokej úrovni bola podľa doterajších poznatkov aj vzdelanosť. Analýza dokumentov svedčí, že znalosť písma nebola len výsadou klerikov, panovníkov alebo úradníkov, ale aj členov aristokracie. Panovníci mali vypracované zákony, ktoré používali súbežne s rímskym právom. Toto legislatívne úsilie je spojené aj s udržiavaním pôvodne rímskych inštitúcií. V kláštoroch existovali knižnice a skriptóriá (pisárske dielne).
Po smrti Chlodovika sa ríša rozdelila medzi jeho synov, ktorí dobyli aj Burgundsko, Provensálsko (Provence) a Bavorsko. Každý z nich mal titul rex Franconum (franský kráľ). Postupne však došlo k úpadku s k ďalšiemu deleniu územia. Starý germánsky zvyk delenia vlády medzi synov zomrelého kráľa však krajine neprinášal stabilitu a znamenal postupné rozčlenenie ríše na tri časti: Austráziu, Neustriu a Burgundsko. Územie Franskej ríše sa pod vládu jedného panovníka dostalo znovu až za Chlothara II. (584/613 – 629). Posledným mocným vládcom z dynastie Merovejovcov bol jeho syn Dagobert I. (vládca Austrasie od roku 622, kráľ 629 – 639).