OBSAH: Dejiny • Cirkevné a kultúrne pomery
Dejiny
Názov Bosna sa v stredovekých prameňoch objavuje až od 10. storočia a pôvodne sa vzťahoval len na centrálnu časť dnešnej federatívnej republiky. Byzantský cisár Konštantín Porfyrogennetos uvádza v tejto súvislosti chorion Bosona spolu s dvoma hradmi ako súčasť Srbska (Serbia). Podľa toho istého autora však severozápadná časť súčasnej Bosny patrila Chorvátskeho štátu.
Cirkevné a kultúrne pomery
Hornaté a riedko osídlené územie dnešnej Bosny a Hercegoviny. z cirkevného hľadiska formálne podliehalo katolíckemu arcibiskupstvu v Dubrovníku, avšak v krajine neexistovali pevné organizačné štruktúry duchovenstva, ktoré bolo domáceho pôvodu a praktikovalo slovanskú liturgiu. Od pontifikátu Innocenta III. (1198 – 1216) sa Rím aj preto usiloval o dôslednejšie šírenie katolíckej viery v Bosne, neraz aj za aktívneho vojenského prispenia Uhorska.