Island

Christianizácia

Väčšina prvých prisťahovalcov na Island boli pohania. V Knihe o zaujatí krajiny sa vyskytujú ojedinele zmienky, že v tomto období sa na ostrove usídlili kresťania. Prvé pokusy o vyvíjanie misijnej činnosti nemali veľký vplyv na šírenie kresťanstva. Nórsky kráľ Olaf Tryggvason (994/995 – 1000) vyslal na ostrov kňaza menom Tangbrandur, ktorému sa podarilo pokrstiť aj dvoch godiov. Olafovi to nestačilo a vyhrážal sa, že dá mučiť Islanďanov žijúcich v Nórsku. Pod touto hrozbou a možným ozbrojeným konfliktom medzi kresťanmi a pohanmi na Islande sa vďaka rozhodnutiu vykladača zákonov na althingu okolo roku 1000 jeho účastníci dali pokrstiť. Ďalší panovník Olaf Haraldsson (1015 – 1028) vyslal na ostrov dvoch misijných biskupov a nechal dopraviť drevo pre stavbu kostola na Snemovej pláni. V tomto období tu pôsobili napríklad misionári z Anglicka, no v roku 1056 brémský arcibiskup Adalbert uviedol do úradu biskupa Islanďana Ísleifura Gissurarsona (1006 – 1080), ktorý študoval v kláštore v Herforde vo Vestfálsku. Tento sídlil na rodovom majetku v Skálholte. Jeho nástupcom sa stal najstarší syn Gissur Ísleifsson (1047 – 1118), ktorý daroval v prospech biskupstva rodové majetky. Tak vzniklo prvé biskupstvo na Islande a v Skálholte bol postavený najväčší drevený kostol na ostrove. Gissurovi sa podarilo presadiť cez althing odvádzanie cirkevného desiatku. Kostoly si následne vo veľkom počte na svojich pozemkoch postavili predstavitelia významných rodov a bohatší sedliaci. Niektorí sa nechali vysvätiť za kňazov. V tejto dobe vzniklo aj druhé biskupstvo, ktorého majetkový základ tvoril statok Hólar v Hjaltadale v severnej štvrti. V roku 1106 bol vo švédskom Lunde vysvätený za jeho prvého biskupa Jón Ögmundarson (1052 – 1121). Pod správu biskupstva v Skálholte spadali ostatné tri obvody Islandu. V roku 1130 na althingu bol schválený zákon o cirkvi, ktorý obmedzoval moc biskupov. Títo boli až do roku 1236 volení hlavne na althingu. V nasledujúcom období prebiehal konflikt medzi biskupmi a donátormi výstavby kostolov o správu nad majetkami, ktoré prislúchali k jednotlivým chrámom. V roku 1275 bolo na althingu schválené tzv. nové kresťanské právo, kde sa napríklad nariaďoval celibát alebo došlo k rozšíreniu súdnej právomoci cirkvi v prípade mravných deliktov.

Biskup Jón Ögmundarson sa pričinil, aby na Islande začali pôsobiť benediktíni. Celkove vzniklo v stredoveku 11 kláštorov, ktoré sa stali aj dôležitými kultúrnymi centrami.  V skriptóriách vznikali prepisy teologických diel a literárne diela, ktoré sa v ojedinelých prípadoch zachovali dodnes.