Štvrtý ročník Zimnej školy filozofie výchovy 2024
V týždni od 29. januára do 2. februára zorganizovala Pedagogická sekcia Českej kresťanskej akadémie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína v Nitre a Vyššia odborná škola sociálno-pedagogická a teologická JABOK ďalší, v poradí už štvrtý ročník medzinárodnej Zimnej školy filozofie výchovy. Tento rok podujatie okrem univerzitných študentov a pedagógov oslovilo aj gymnazistov z Biskupského gymnázia v Českých Budějoviciach, ktorí sa k podujatiu pripojili v strede týždňa.
V pondelok sme privítali hosťa z Univerzity Hradec Králové, prof. PhDr. Jana Hábla, Ph.D. Vystúpil s prednáškou nazvanou „Blaze národu, který pečuje o své učence“. Profesor Hábl nám predstavil Komenského víziu školy, ktorá nie je mučiarňou ducha, ale dielňou ľudskosti. Žiak v nej nielen poznáva svet, ale učí sa tiež milovať a konať dobro a zotrvá pri tom aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Smie však škola vychovávať charakter? Nie je takáto výchova zásahom do princípu hodnotovej neutrality školy? Na tieto otázky položené v diskusii odpovedal profesor príkladmi z praxe, ktoré odhalili, že škola vychováva vždy, ale nie vždy vydarene. Preto je namieste skôr otázka, ako to robiť dobre, teda tak, aby zo škôl vychádzali učení a charakterní ľudia, rozvážni a odvážni brániť hodnoty aj proti útlaku mocných.
Pri téme moci a jej zneužitia vo výchove sme zotrvali aj v utorok. Vypočuli sme si prednášku s názvom „Je možné výchovu spútať? Výchova a vzdelávania v putách totalitného režimu“, ktorú si pre nás pripravila prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová PhD. z Trnavskej univerzity v Trnave. Profesorka Kudláčová nám predstavila rétoriku, ktorá stála za socialistickým modelom vzdelávania v niekdajšom Československu, ale aj formy disentu, ktoré sa zrodili z odvahy a iniciatívy laikov. Popri ukážkach z diel socialistických pedagógov sme si pripomenuli aj veľké osobnosti českého disentu, Ota Mádra, a slovenského disentu, Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho, ktorí v totalitnej spoločnosti zakladali „krúžky“, kde mohli ľudia slobodne myslieť a veriť. V diskusii sme sa zamýšľali nad otázkou, či aj kresťanstvo a kresťanská výchova môže zdegenerovať na ideológiu a ako sa môže tomuto osudu vyhnúť.
V stredu sme listovali stránkami Exupéryho Malého princa, ktoré s nami čítal doc. David Krámský, Ph.D. z Policajnej akadémie ČR. Názov jeho prednášky „Proč není filosofie pro dospělé“ vyvolal nielen zvedavosť, ale aj vlnu diskusie. Docent Krámský vysvetlil, že planéty, ktorými prechádza Malý princ, predstavujú rôzne variácie toho, ako svet chápu dospelí. Nevidia to, čo je krásne, ale to, čo vyhovuje ich panovačnosti, egocentrizmu, závislosti, ziskuchtivosti či lenivosti rozmýšľať. Preto si deti a mladí ľudia z potuliek Malého princa odnášajú emóciu strachu a smútku. No upadnúť v dospelom veku do vychodených koľají nie je nevyhnutnosť. Človek, ktorý sa ani v dospelosti neprestane pýtať a problematizovať samozrejmé, si zachová to, čím je obdarované dieťa – údiv a kontemplatívny pohľad na svet, vďaka ktorému dokáže vidieť svet srdcom.
Štvrtok patril prednáške „Dva typy dialogickej filozofickej teológie: Richard Schaeffler a Jolana Poláková“. Doc. Martin Vašek, PhD. z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v nej vystihol rozdiel medzi monologickým myslením, pre ktoré je Boh zavŕšením ľudskej stavby filozofického univerza, a dialogickým myslením, ktoré začína vnímaním a otvorenosťou na strane človeka a oslovením na strane Boha. Ako dokazujú príbehy viery, Boh hovorí k svetu mnohorakým spôsobom – v umení, v hlase svedomia, v čine lásky, ale aj v teológii a vo filozofii. Človek však túto Božiu reč zachytí, len ak je pre ňu otvorený a vnímavý. V následnej diskusii sme uvažovali o postupnom raste v otvorenosti transcendencii ako o princípe náboženskej pedagogiky. Dotkli sme sa otázky krízy, nezaistenosti, ateizmu, milosti a ďalších veľkých tém filozofie náboženstva.
Piatkové popoludnie sme strávili s ThDr. Andrejom Čajom, PhD., ktorý vyučuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vystúpil s prednáškou „Idea univerzity podľa Johna Henryho Newmana ako kritika utilitaristickej koncepcie výchovy Jeremyho Benthama“. Jeremyho Benthama predstavil ako filozofa, podľa ktorého by vzdelanie malo byť za každých okolností užitočné a praktické, aby prostredníctvom neho ľudia získali schopnosť ovládať svoje vlastné prostredie a svoj vlastný život. Na pozadí týchto názorov vybudoval Newman svoju vlastnú koncepciu vzdelávania, ktorej základom nie je užitočnosť a uplatniteľnosť v praxi, ale poznanie kvôli nemu samému, inými slovami poznanie, ktoré kultivuje myseľ, vedie k vnímaniu súvislostí a neuzatvára sa pred veľkými metafyzickými otázkami.
Na záver organizátorky zhrnuli hlavné myšlienky z prednášok a poďakovali rečníkom i účastníkom za spoločné stretnutia a diskusie. Záujemcovia o témy tohtoročnej Zimnej školy filozofie výchovy, ktorými boli Komenský, totalita, zrod filozofie z údivu (teórie), filozofická teológia, kresťanská filozofia, užitočnosť a školstvo, majú možnosť vrátiť sa k prednáškam vďaka zvukovým nahrávkam na stránke: https://filosofie-vychovy.cz/ Piaty ročník Zimnej školy filozofie výchovy (27.01.2025-31.01.2025) sa bude niesť v duchu spomienky na filozofa, pedagóga a komeniológa, profesora Radima Palouša, ktorý by sa bol v roku 2025 dožil stých narodenín.
Podujatie bolo súčasťou riešenia projektov: KEGA 020UKF-4/2023 Inovácia učiteľských študijných programov náboženská výchova, etická výchova a výchova k občianstvu so zameraním na rozvoj kompetencií a APVV-22-0204 Religiozita a hodnoty trvalej udržateľnosti.
Autorky textu:
PhDr. Zuzana Svobodová, Ph.D. a doc. Andrea Blaščíková, PhD. (ÚKM FF)
Fotografia: archív autoriek
