OBSAH: Dejiny • Dubrovník • Cirkevné pomery
Dejiny
Keď začali v druhej polovici 6. storočia prenikať k severnému a východnému dalmátskemu pobrežiu Jadranského mora Slovania, zrejme žiadny smrteľník v tom čase netušil, čo tento migračný proces rozdúcha. V roku 614 slovanské oddiely pomohli nespútaným Avarom dobyť Salonu (Salonae, dnes Split v Chorvátsku), hlavné mesto bývalej rímskej provincie Dalmácia a najdôležitejší prístav adriatického pobrežia. Vážnosť tohto kroku umocňuje skutočnosť, že Salona sa v minulosti honosila rozsiahlym a podmanivým palácom, vybudovaným už na prelome 3. a 4. storočia samotným rímskym cisárom Diokleciánom (asi 243 – asi 313).
Dubrovník
Významné autonómne postavenie na Balkáne dlhodobo zastávali dalmátske pobrežné mestá, najmä Dubrovník (Ragusa), ktorý si dokázal svoju neutralitu uhájiť aj proti mocnému námornému konkurentovi – Benátkam. Dubrovník vznikol neďaleko antického mesta Epidaurus. Pôvodne spadal pod zvrchovanosť Byzantskej ríše a po roku 1000 na čas Benátok. Na začiatku 12. storočia tu bolo zriadené arcibiskupstvo. V tomto storočí prebiehal boj o mesto medzi Byzanciou, Benátkami a aj Srbskom. Po páde Konštantínopola v roku 1204 sa Dubrovník dostal pod správu Benátok, ktorá tu dosadzovala najvyššieho správcu (kneze), ale ostatných úradníkov nechala z radov obyvateľov mesta. Postupne mesto získalo chorvátsky ráz a vytváralo si samostatnú správu.
Cirkevné pomery
V Chorvátsku sa vytvorila svojrázna duchovná kultúra, ktorá vychádzala z prieniku dvoch tradícií, dosluhujúcej pohanskej a neustále dominantnejšej kresťanskej tradície. Christianizáciu Chorvátov spomína vo svojich textoch už Konštantín VII. Porfyrogenetos. Cisár píše, že už jeho niekdajší predchodca Herakleios im na začiatku 7. storočia poslal kňazov. Keď v roku 614 po avarsko-slovanskom útoku bolo byzantské mesto Salona zničené, tak tunajšie sídlo biskupa, povýšeného na arcibiskupa sa presunulo do Splitu, neďalekého nového mesta, ktoré bolo založené na mieste bývalého Diokleciánovho paláca.