OBSAH: Geografické, časové a terminologické súvislosti • Počiatky stredoveku a formovania stredovekých štátov • Valasi/Rumuni medzi 12. a 15. storočím • Valasi/Rumuni v 16. storočí • Sociálno-ekonomická situácia a svetské i cirkevné inštitúcie • Odporúčaná literatúra
V nasledujúcich riadkoch textu sa zameriame na regióny historického Rumunska, ktoré v rôznych obdobiach stredoveku zasahovali aj za jeho súčasné hranice. Ide hlavne o presah na dnešné územie Ukrajiny a Moldavskej republiky. Budeme sledovať dejiny historického regiónu Banát, Krišana, Marmaroš a Satmársko, Sedmohradsko/Transylvánia, Olténia a Munténia vo Valašsku, Dobrudža, Moldavsko a Bukovina. V súčasnosti je trend chápať Sedmohradsko širšie a stotožňovať ho s celým severozápadným Rumunskom, vrátane Banátu, Krišany a Marmaroša. V 12. až 16. storočí sa región Sedmohradska však väčšinou viazal len na oblasť vo vnútri oblúku Karpát (vyše 50 000 km2) a mal štatút samostatného vojvodstva v rámci Uhorského kráľovstva.
Stredovek začal v rumunskom historickom prostredí na prelome 6. a 7. storočia v súvislosti s migráciou Slovanov na juh od rieky Dunaj a následným koncom dunajskej hranice Východorímskej ríše vo včasnom 7. storočí. Takto je tomu napríklad aj v prostredí stredného Balkánu. Nakoniec obdobie stredoveku v danom priestore skončilo vládou valašského vojvodu Michala Chrabrého (Mihai Viteazul, 1593 – 1601), ktorý dočasne zjednotil Valašsko, Moldavsko i Sedmohradsko a po tomto akte bol súčasníkmi označovaný aj ako „restitutor Daciae“.
Pre väčšinových obyvateľov vyššie opisovaných regiónov historického Rumunska, predkov súčasných Rumunov a Moldavcov, boli v primárnych písomných prameňoch stredoveku používané rôzne mená. Stará rumunčina pre adjektívum rumunský i substantívum Rumun používala slovo „rumân“, pričom toto slovo pochádza z latinského podstatného i prídavného mena „Romanus“. Je to z toho dôvodu, lebo v stredoveku sa v rumunskom prostredí zmenila samohláska „o“ medzi dvoma spoluhláskami na samohlásku „u“. No pod vplyvom humanizmu sa od 16. storočia začala paralelne objavovať i slovná forma „român“, až kým táto forma v 18. a 19. storočí pod vplyvom miestnych vzdelancov, ktorí vyzdvihovali vzťah Rumunov k Rímskej ríši, nakoniec neprevládla.
Okolité národy, ale i niektoré iné európske národy, poznali Rumunov v stredoveku ako Valachov a v prameňoch sa to prejavilo nasledovnými pomenovaniami: „valahi“, „vlahi“, „olahi“, „blaci“, atď. Dané meno a jeho variácie mohli pochádzať i z mena romanizovaného keltského kmeňa zvaného „Volcae“. Tiež treba poznamenať, že Valachmi a podobnými menami boli postupne označované aj iné skupiny obyvateľov v Európe, ktoré hovorili novolatinskými jazykmi a idiómami. Enklávy románskeho obyvateľstva ostali po príchode Slovanov prítomné aj v iných oblastiach juhovýchodnej Európy. Reprezentovali ich tiež Istrorumuni v Istrii, Arumuni na území bývalých neskoroantických diecéz Daciae a Thraciae a z diecézy Macedonia, ako i Meglenorumuni z už spomínanej diecézy Macedonia.