ByzanciaObnova a zánik Byzancie

Zánik Byzantskej ríše

OBSAH: Michal PalaiogosExpanzia Turkov v Malej ÁziiKríza byzantského štátuPočiatky expanzie Osmanov na BalkáneBitka na Kosovom poliOsmanská expanzia za sultána BajazidaDruhá fáza osmanskej expanzie na BalkáneCirkevná únia vo FlorenciiKrižiacka výprava proti Turkom (1443/1444)Zánik Byzantskej ríšeDobytie Konštantínopola


V prvej polovici 15. storočia visel nad Byzanciou damoklov meč zániku. Tamojší cisári ovládali iba Konštantínopol a okolie a boli faktickými vazalmi Turkov. Vysokú mieru autonómie si udržal Morejský despotát, ktorého vládcovia okolo roku 1430 kontrolovali väčšinu polostrova Peloponéz. Napriek prevažne hornatému charakteru krajiny sa tu nachádzali aj prosperujúce mestá ako Patras, či Korint. Hlavným centrom despotátu bola Mistra, ktorá ležala neďaleko ruín starovekej Sparty. V druhej polovici 15. storočia tu pôsobilo viacero významných byzantských intelektuálov ako neskorší kardináli Bessarion a Izidor, či konštantínopolský patriarcha a učenec Gregorios Scholarios. No najvplyvnejší zo všetkých bol filozof Georgios Gemisthos Plethon, ktorý sa preslávil so svojimi návrhmi na ozdravenie byzantskej spoločnosti. V listoch adresovaných byzantskému cisárovi Manuelovi II. i morejskému despotovi Theodorovi im odporúčal vytvorenie vlastnej domácej armády a sebestačné hospodárstvo s kontrolou dovozu i vývozu. Namiesto tradičných byzantských hodnôt, ktoré spočívali v uchovávaní rímskej tradície a kresťanskej viery, Plethon považoval obyvateľov Byzancie za potomkov starých Grékov (Helénov), pričom on sám sa k nim hlásil na základe spoločnej kultúry a reči. Práve v zdôrazňovaní týchto hodnôt sa však odzrkadľoval obrovský rozpor medzi filozofovým idealizmom a realitou neskorobyzantského sveta. Grécky jazyk vo svojej klasickej attickej forme sa odlišoval sa od bežnej ľudovej reči a ovládal ho len úzky kruh učencov. Plethon ako radikálny reformista si však predstavoval obrodu byzantskej spoločnosti nielen prostredníctvom jazyka, kultúry, ale aj na poli náboženských predstáv. V bizarnom oživení pohanstva videl jedinú záchranu neskorobyzantského sveta. Už na koncile vo Florencii príliš neveril vo víťazstvo ortodoxie a predpovedal novú jednotnú vieru pre ľudstvo. Svoje nábožensko-filozofické a politické názory vyjadril v diele Zákony, ktoré vychádzalo z Platóna, stoicizmu, no možno v ňom nájsť aj vplyvy dualistického učenia zoroastrizmu, s ktorým sa Plethon údajne zoznámil v mladosti počas pobytu v osmanskom hlavnom meste Edirne (Adrianopolis).

Akékoľvek pomyselné snahy o reformu v Morejskom despotáte zhatili osmanské delá, ktoré roku 1446 zničili na rozkaz sultána takzvaný Hexamilion, pracne vybudované opevnenie korintskej šije spojujúce Peloponéz so zvyškom kontinentálneho Grécka. Turci vyplienili Moreu a tamojší despot Konštantín sa napokon stal ich vazalom. Po smrti byzantského cisára Ioanna VIII. ho v Mistre korunovali za posledného vládcu tisícročnej ríše na Bospore.