AnglickoZápadná Európa

Občianska vojna na Britských ostrovoch a nástup Plantagenetovskej dynastie

OBSAH: ÚvodAnglosaské kráľovstváVikingské nájazdyDobytie NormanmiViliam I. Dobyvateľ (1066 – 1087) a jeho synovia Viliam II. a Henrich I.Občianska vojna na Britských ostrovoch a nástup Plantagenetovskej dynastieHenrich II. (1154 – 1189) a Richard I. (1189 – 1199)Ján Bezzemok (1199 – 1216)Henrich III. (1216/1227 – 1272)Eduard I. (1272 – 1307)Eduard II. (1307 – 1327)Eduard III. (1327 – 1377)Richard II. (1377 – 1399)Henrich IV. (1399 – 1413) a Henrich V. (1413 – 1422)Vojny ruží (1455 – 1485)Nástup Tudorovcov – Henrich VII. (1485 – 1509)Spoločnosť, hospodárstvo a kultúra na Britských ostrovochOdporúčaná literatúra


Štefan patril k šľachticom, ktorí na Henrichovu výzvu  prisahali, že Matilda bude po smrti svojho otca vládnuť. Aby sa vymanil z tohto záväzku tvrdil, že bol k prísahe donútený a odvolával sa na skutočnosť, že manželstvo Matildiných rodičov nebolo platné, lebo jej matka  strávila istý čas pred svadbou v kláštore, kde ju ukryli z obavy pred únosom. Obvinenie, že si Henrich I. vzal za manželku mníšku, však ešte pred sobášom vyvrátil canterburský arcibiskup Anzelm. Keďže Štefan cítil pochybnosti okolo legitimity vlastnej korunovácie, požiadal pápeža Innocenta II. (1130 – 1143) o potvrdenie jej platnosti. Ani anglická šľachta si nebola istá svojou lojálnosťou voči novému kráľovi a svoju vernosť podmienila plnením sľubov, ku ktorým sa Štefan zaviazal pri korunovácii. Neistá bola situácia aj v Normandii. Štefan  ani Geoffrey neboli schopní Normandiu ovládnuť vojensky.  Štefan sa navyše musel vrátiť späť na Britské ostrovy, kde sa jeho krehké postavenie najskôr snažil neúspešne využiť škótsky panovník Dávid I.. Ani toto víťazstvo však pozíciu anglického kráľa nijako zvlášť neupevnilo, lebo priamo v Anglicku sa začali organizovať skupinky rebelov, ktoré viac ako podporu konkrétnej strany chceli využiť oslabenie kráľovskej moci vo svoj prospech.

Neúspech zaznamenala aj Matilda, ktorá sa v roku 1139 rozhodla napadnúť Anglicko. Pokusy o sprostredkovanie dohody biskupom z Winchestru, bratom kráľa Štefana, stroskotali, pretože sa anglický panovník odmietal vzdať bez boja. Vo februári 1141 sa obe znepriatelené strany nakoniec stretli v bitke pri Lincolne, kde sa Matildinmu nevlastnému bratovi Róbertovi z Gloucestru podarilo zajať kráľa Štefana. Ani potom neboli všetci anglickí veľmoži pripravení prijať Matildu za novú kráľovnú. Práve naopak: postupne strácala prívržencov, až napokon musela utiecť z Londýna. Kráľovským vojskám, ktoré zorganizovala Štefanova manželka, sa navyše podarilo zajať Róberta z Gloucestru, ktorého vymenili za zajatého kráľa. Geoffreymu Plantagenetovi sa podarilo obsadiť celú Normandiu a v roku 1144 dosiahol, aby ho francúzsky kráľ Ľudovít VII. (1131/1137 – 1180) aj formálne uznal za normandského vojvodu.

Zisk Normandie situáciu v Anglicku zásadne neovplyvnil. Obe súperiace strany postupne strácali kontrolu nad priebehom udalostí a nedokázali už kontrolovať lokálne ozbrojené roztržky medzi jednotlivými šľachticmi. Keď roku 1148 Róbert z Gloucestru zomrel, Matilda opustila Britské ostrovy a do Anglicka sa už nevrátila. Plantagenetovci prišli s novým dedičom, najstarším Matildiným synom Henrichom, ktorému otec zveril správu Normandie a ako nového vojvodu ho akceptoval aj francúzsky kráľ Ľudovít VII. Aj kráľ Štefan sa snažil zabezpečiť svojmu synovi trón, ale korunováciu Eustacha arcibiskup z Canterbury odmietol, dôvodiac, že na to potrebuje pápežov súhlas. S tým sa však anglický panovník sporil o vymenovanie arcibiskupa v Yorku, preto bol pápežov súhlas v nedohľadne. Keď v roku 1153 Eustach náhle zomrel, Štefanovi nezastalo nič iné, len sa s Matildou, resp. Henrichom dohodnúť. Kráľov brat Henrich, biskup z Winchestru, a Theobald, arcibiskup z Canterbury sprostredkovali v novembri 1153 vo Winchestri podpis zmluvy, podľa ktorej sa Henrich Plantagenet stal dedičom anglického kráľa Štefana I. V tom čase mal Henrich pod svojou správou okrem Normandie grófstvo z Anjou a vďaka sobášu s čerstvo rozvedenou bývalou francúzskou kráľovnou Eleonórou (Aliénor) Akvitánskou získal aj Akvitánske vojvodstvo. Po Štefanovej smrti bol Henrich  v decembri 1154 vo Westminsterskom opátstve korunovaný za anglického kráľa.