OBSAH: Rakúsko v 8. – 10. storočí • Rakúsko v rukách Babenbergov • Spory o babenberské dedičstvo • Konsolidácia krajiny pod vládou Habsburgovcov • Odporúčaná literatúra
Posledný babenberský vojvoda po smrti v roku 1246 za sebou zanecháva dve dedičky, dcéry Gertrúdu a Margitu. Gertrúda sa ešte v tom roku vydala za moravského markgrófa Vladislava, ktorý podobne ako jej druhý manžel Herman Bádenský po roku manželstva zomrel. Vo vojvodstve vypukla anarchia, keď rakúska šľachta a duchovenstvo ponúklo vládu českému kráľovi Václavovi I. (1205 – 1253,). Ten vyslal svojho syna Přemysla (1233 – 1278, moravský markgróf od 1247, český kráľ od 1253), ktorý v roku 1251 vstúpil do zväzku manželského s druhou dedičkou – Margitou Babenberskou. Gertrúda tiež chystala svadbu s Romanom z Halíča, ktorý bol príbuzný uhorského kráľa. Z toho dôvodu bola situácia opäť vyhrotená. Přemyslova Morava a Rakúsko čelili vojenským atakom zo strany Uhrov a Bavorov, ktoré ukončil v roku 1254 český kráľ Přemysl Otakar II. tým, že sa vzdal Štajerska. Obyvatelia tejto časti krajiny neboli spokojný s uhorskou nadvládou. Po niekoľkých povstaniach sa dostalo vojvodstvo opäť do rúk českého kráľa, toto potvrdzuje víťazstvom v roku 1260 pri Kressenbrunne.
O osem rokov neskôr Přemysl uzatvára dohodu s korutánskym vojvodom, prostredníctvom ktorého Korutánsko získava do dedičnej držby. Neustále narastajúca moc nie je po vôli cisárovi, pápežovi a ani uhorskému kráľovi. Zahajujú nájazdy na južnú Moravu, Štajersko a Rakúsko. Zvrat v situácii nastal až v roku 1273 po zvolení Rudolfa Habsburského za cisára, ktorý na začiatku vlády začal s reštitúciou ríšskych majetkov. Na hlavu Přemysla Otakara II. bola uvalená ríšska kliatba a babenberské dedičstvo dostali do rúk cisárovi prívrženci. Český kráľ v roku 1278 chce zvrátiť situáciu, čo vyvrcholilo bitkou na Moravskom poli, kde zomiera. Moc naďalej zostáva v rukách Habsburgov.