RakúskoStredná Európa

Rakúsko v rukách Babenbergov 

OBSAH: Rakúsko v 8. – 10. storočíRakúsko v rukách BabenbergovSpory o babenberské dedičstvoKonsolidácia krajiny pod vládou Habsburgovcov • Odporúčaná literatúra


Po smrti Leopolda I. v roku 994 bol za nového markgrófa dosadený Henrich I. (994 – 1018). Počas jeho vlády došlo k obsadeniu Moravy poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým a útoky na rakúske územie boli úspešne odrazené. Po uzavretí budyšinského mieru v roku 1018 v markgrófstve zavládne dočasný mier. V čase panovania Adalberta (1018 – 1055) na hraniciach s Uhrami opäť badať veľký nepokoj, ktorý po čase ustál. Jeho nástupca Ernest (1055-1075) udržiaval dobré vzťahy s cisárom a po jeho boku podnikol niekoľko ťažení.  Osudnými pre neho boli boje o potlačenie povstalcov v Sasku. Jeho syn Leopold II. (1075-1095) podobne ako otec zo začiatku vlády podporoval cisára, ale v sporoch o investitúru prešiel na stranu pápeža a jeho prívržencov. Cisár Henrich IV. (1050 – 1106, rímsky kráľ 1056 – 1106, od roku 1086 cisár Svätej ríše rímskej) mu odňal správu markgrófstva, ktoré odovzdal do rúk českého kniežaťa Vratislava II. Knieža napriek víťazstvu nad rakúskom vojskom v roku 1082 nedokázal získať marku. Boj o investitúru pokračoval aj za vlády Leopolda III. (1095 – 1136), ktorý aby uchránil krajinu pre ďalšími vojnami, radšej prešiel na stranu Henricha V. Situácia bola stabilizovaná a začal vzostup markgrófstva.

Leopold IV. (1136 – 1141) rozpútal boje v ríši medzi Štaufovcami a Welfovcami. Bavorský vojvoda Henrich Pyšný z rodu Welfovcov bol zosadený cisárom Fridrichom I. Barbarossom a Bavorsko bolo zverené do rúk Leopolda IV. Na odpor sa postavili Welfovci, ktorí boli v roku 1150 porazení, ale o niekoľko rokov neskôr im bolo Bavorsko opäť vrátené. Cisár Fridrich I. Barbarossa udelil Henrichovi II. privilégium, ktorým povýšil rakúske markgrófstvo na rakúske vojvodstvo. Babenbergovci po meči i praslici získali do dedičnej držby toto územie. Toto privilégium tiež potvrdzovalo ženám dynastie právo na uvedené územia a s ich rukou ich mohol získať ktorýkoľvek z nápadníkov.

Týmto aktom bola posilnená pozícia Rakušanov, ale cisárovi naďalej zostali mnohé práva, najmä v oblasti hospodárstva. Henrich II. si znepriatelil panovníkov z Uhorska, Štajerska a Čiech. K náprave susedských vzťahov došlo až za vlády jeho syna Leopolda V. (1177 – 1194). Štajerský vojvoda Otakar IV. nemal žiadneho legitímneho dediča, ktorý by ho mohol nasledovať. Viedlo to k podpísaniu georgenberského dohovoru v roku 1186, ktorým Štajersko prešlo pod správu rakúskeho vojvodu. Po smrti Otakara IV. v roku 1192 toto územie definitívne pripadlo Babenbergom. Do tretej krížovej výpravy sa zapojil aj Leopold V., kde údajne mal získať Babenberský erb, ktorý je oficiálnym znakom Rakúska. K vzostupu rakúskeho hospodárstva prispelo aj výkupné zaplatené za anglického kráľa Richardom I., ktorého zajal po krížovej výprave práve Leopold V. Týmto činom si však pohneval pápeža a ten ho exkomunikoval z cirkvi.

Do križiackych výprav bol zapojený aj Fridrich I. Babenberský (1194 – 1198), ktorý po návrate zomrel. Na kniežacom stolci ho vystriedal Leopold VI. (1198-1230). Za jeho vlády krajina zaznamenala vzostup v mnohých oblastiach, najvýraznejšie v hospodárskej sfére. Aktívnou vnútornou politikou prispel k potlačeniu kacírstva a z Viedne dokázal vytvoriť centrum kultúry. Osobne sa zúčastnil bojov proti katarom v južnom Francúzsku a neskôr aj piatej križiackej výpravy. Ani jeho vládu neobišli vnútorné konflikty, či už to bola vzbura jeho syna Henricha alebo nezhody s cisárskymi kandidátmi. Za jeho nástupcu Fridricha II. (1230 – 1246) došlo k vyhroteniu sporov s vládcami susedných krajín. Vojny s českým kráľom Václavom I., uhorským kráľom Belom IV., či bavorským vojvodom Otom II. krajinu úplne vyčerpali a Fridrich nevidel iné východisko, iba si finančne vypomôcť vyrabovaním kláštorných pokladníc. Ríšsky súd ho v roku 1235 označil za zločinca, čo viedlo k  vypuknutiu vnútroštátneho povstania. Vojnu mu vypovedali i susedné krajiny. Uzmierenie prišlo načas v roku 1241, ale vojvodstvo dlho pokojné nebolo. Hneď vzápätí došlo k mongolskému vpádu, konfliktom s Uhorskom aj Českým kráľovstvom, ktoré skončili až Fridrichovou smrťou v bitke pri Ebenfurthe. Ním vymrel aj babenberský rod po meči a začalo sa obdobie vojny o vojvodstvo.