OBSAH: Rakúsko v 8. – 10. storočí • Rakúsko v rukách Babenbergov • Spory o babenberské dedičstvo • Konsolidácia krajiny pod vládou Habsburgovcov • Odporúčaná literatúra
Od polovice 8. storočia na území dnešného Rakúska prevzal vládu bavorský vojvoda Tassilo III., ktorý zložil vazalský sľub Pipinovi III. Krátkemu z rodu Karolovcov. Následne sa snažil získať oporu najprv u Longobardov a po ich porážke Karolom Veľkým (742/747 – 814, kráľ od roku 768, cisár od roku 800) u Avarov. Nakoniec bol v roku 788 šľachtou zosadený a bavorské vojvodstvo včlenené do Franskej ríše. Štatút územia Korutánska bol zmenený na vojenskú marku. Karol Veľký pokračoval následne svojimi vojenskými výpravami na východ.
Boje o Panóniu vyvrcholili v 90. rokoch 8. storočia, keď sa územie dostalo pod nadvládu Franskej ríše. Z dôvodu kresťanských misijných činností v tomto regióne bolo salzburské biskupstvo povýšené v roku 798 na arcibiskupstvo. Po rozdelení Franskej ríše v roku 843 bolo územie dnešného Rakúska včlenené do Východofranskej ríše, ktorej vládol Ľudovít II. Nemec (805/806 – 876, východofranský kráľ od roku 840/843). Marka bola nútená čeliť vojenským útokom z viacerých strán, pričom najväčšie nebezpečenstvo predstavovala Veľká Morava. Po bitke pri Bratislave v roku 907 Maďari pokračovali v expanzii ďalej na západ, pustošili Rakúsko, Štajersko a Korutánsko, čím sa pričinili o likvidáciu cirkevnej správy v týchto oblastiach.
V roku 955 po bitke pri Lechu Oto I. (936 – 973, kráľ 936, italský kráľ 951, od roku 962 cisár Svätej ríše rímskej) vyhnal Maďarov z krajiny, kde následne zriadil marku na čele Burchardom. Kľúčovú úlohu v politike tohto obdobia zohrávajú vojenské spory biskupov, ktoré vedú medzi sebou o misijnú činnosť a politický vplyv u Maďarov. Nezhody končia vznikom ostrihomského biskupstva. Novým objektom záujmu cisára Ota II. (973 – 983) sa stala Východná marka, ktorú v roku 976 reorganizoval a neskôr je známa ako rakúske markgrófstvo pod správou Leopolda I. Babenberga.