BulharskoJuhovýchodná Európa

Počiatky Bulharov

OBSAH: Počiatky BulharovBulhari v 9. a 10. storočí • Obnovené Bulharské cárstvo • Druhé bulharské cárstvo


Pôvod Bulharov treba hľadať v Ázii. Do Európy prišli konkrétne zo Strednej Ázie. Najprv sa usídlili na území severného Kaukazu a Zakaukazska a neskôr odišli do priazovských oblastí v povodí riek Don a Severný Donec. V novodobej historiografii sa títo Bulhari označujú ako Protobulhari alebo Prabulhari, aby sa odlíšili od súčasných Bulharov. Pôvodom patrili k turkicko-altajským kmeňom a v druhej polovici 4. storočia sa pridali ku kmeňovému zväzu Hunov, pričom sa časť z nich presunula na západ a dostali sa až do Panónie. Odtiaľto sa Bulhari po roku 453 presunuli na dolný tok Dunaja a nadviazali spoluprácu s Byzanciou. Najprv ich cisár Zenón (prvýkrát vládol 474 – 475, druhýkrát 476 – 491) v roku 482 využil proti Vizigótom. Neskôr samotní Bulhari útočili na byzantské územie. Dokonca sa zaplietli v rokoch 512 – 513 aj do vnútorných politických bojov v ríši, keď podporili Vitaliana, vodcu federátov v Dobrudži (Scythia minor), ktorý sa uchádzal o post byzantského cisára. Väčšina bulharských kmeňov však naďalej sídlila v priazovských oblastiach. Druhýkrát sa Bulhari dostali do Panónie na začiatku 2. polovice 6. storočia ako súčasť kmeňového zväzu pod vedením Avarov. V rokoch 631 – 632 ich aristokracia súperila o moc v Avarskom kaganáte s avarskou. Tento boj však prehrala, v dôsledku čoho tri kmeňové zoskupenia Bulharov opustili Panóniu a presunuli sa do severnej Itálie a do oblasti Macedónie.

Medzi Volgou a Donom vznikol koncom 6. storočia bulharský kmeňový zväz na čele s náčelníkom kmeňa Onogurov Kuvratom (Kubratom), označovaný ako Veľké Bulharsko. Po jeho smrti sa tento kmeňový zväz rozpadol a časť Bulharov pod vedením Kuvratovho syna chána Asparucha (681 – 702) prešla do oblasti pri ústí Dunaja do Čierneho mora. Tento región ovládalo sedem slovanských kmeňov a Severania, s ktorými uzavrel spojenectvo. Asparuchov brat Kuber sa zase usadil na Bitoľskom poli v Macedónii, kde sídlil slovanský kmeň Dragovitov. Na území bývalých rímskych provincií Moesia superior, Moesia inferior a Trácia po roku 679 vznikla federácia Bulharov a Slovanov pod vládou chána Asparucha (641 – 702) Už roku 681 proti nej zaútočil cisár Konštantína IV. Pogonatos (668 – 685, spoluregent 654), ale bol porazený. Tak vznikol štátny útvar označovaný ako Bulharsko. Jeho súčasťou bolo územie rozprestierajúce sa južne od toku Dunaja až po chrbát Starej planiny na juhu, na západe po Čierne more a na východe po tok rieky Timok (dnes Srbsko). Centrom ríše sa stala niekedy v druhej polovici 8. storočia Pliska v blízkosti dnešného mesta Šumen v severovýchodnom Bulharsku, ktorá bola pôvodne vojenským táborom Bulharov.

Najväčšiu moc medzi Bulharmi sústreďoval vo svojich rukách chán spolu s radou vznešených. Chán Asparuch zomrel pravdepodobne okolo roku 702 v boji s Chazarmi. Po jeho smrti na trón nastúpil jeho syn Tervel (702 – 718), ktorý nadviazal priame politické vzťahy s Byzanciou a pomohol byzantskému cisárovi Justiniánovi II. (685 – 695, druhýkrát 705 – 711) vo vnútorných bojoch o trón. Za to získal bohatú oblasť Zagora južne od Starej planiny a mohol používať titul „cézar“, ktorý sa používal v Byzancii pre zástupcu cisára. Tervel pomohol cisárovi Leonovi III. (717 – 741) poraziť Arabov, ktorí zaútočili na Konštantínopol. Ešte v polovici 8. storočia sa pramene zmieňujú o kniežati Severov Slavunovi. Slovania však už v tej dobe odvádzali Bulharom daň. V 2. polovici 8. storočia nastala v Bulharsku politická kríza, cháni sa menili takmer každý rok v dôsledku prevratov a intríg, v ktorých zohrávala úlohu aj Byzancia. Napríklad chán Umar (rok 767) panoval necelé dva mesiace. Situácia sa stabilizovala koncom 8. a začiatkom 9. storočia za panovania chána Kardama (777 – 803) a jeho nástupcu chána Kruma (803 – 814). Od tohto silného a energického bulharského chána sa začína dynastia Krum, silných vládcov Prvej bulharskej ríše, ktorí v nej panovali až do jej zániku. Predchodcovi Kruma chánovi Kardamovi sa podarilo znížiť vplyv Byzancie v Bulharsku a začal s vojenskou ofenzívou smerom na juh. Ešte predtým rozbil pozostatky Avarského kaganátu, ktorý sa rozpadol pod útokmi Franskej ríše počas panovania Karola Veľkého (742/747 – 814, kráľ 768, cisár 800). Podarilo sa mu získať bohaté ložiská soli v dnešnom Sedmohradsku, ktoré mali vplyv na ekonomiku ríše. V roku 808 chán Krum zaútočil popri rieke Struma. Následne v roku 809 dobyl dôležitú byzantskú pevnosť Serdiku (Sredec, dnešná Sofia). V tomto roku byzantský imperátor Nikeforos I. (802 – 811) podnikol útok proti Bulharsku. Podarilo sa mu dobyť Plisku, ktorú vypálil. Nakoniec sa však stiahol s vojskom späť do Konštantínopola. Avšak 26. júla 811 bulharské vojsko prekvapivo zaútočilo pri Vrbickom priesmyku. V bitke zahynul aj samotný Nikeforos I. Na oslavu tohto víťazstva nechal Krum vyrobiť pohár z lebky imperátora. O dva roky neskôr Krum podnikol útok na Konštantínopol. Zomrel 13. apríla roku 814. Krum vynaložil veľké úsilie na upevnenie štátu. Pripojil k nemu dôležité územia a nariadil spoločné zákony pre všetkých poddaných, čím poistil vnútornú stabilitu. Zákony boli prísne a nerobili rozdiel medzi Bulharmi, Slovanmi a inými etnikami. To znamenalo prvý krok k zjednoteniu týchto charakterovo a kultúrne rozličných rás do jednej národnostnej etnicity.