ByzanciaByzantská filozofia

Komnénovské obdobie (11. – 12. storočie)

OBSAH: Byzantská filozofiaPeriodizácia byzantskej filozofie • Stret antickej filozofie a kresťansk0ého myslenia • Patristické obdobie (4. – 8. storočie) • Byzantský humanizmus (9. – 10. storočie) • Komnénovské obdobie (11. – 12. storočie) • Posledné tri storočia


 

Jednou z najvýznamnejších osobností 11. storočia bol kresťanský humanista Ján Mavrópous, ktorý sa od súčasníkov odlišoval slobodným myslením a originálnou schopnosťou formulovať svoje myšlienky. Po ukončení štúdia filozofie, rétoriky a práva vykonával povolanie učiteľa a vo svojom rodnom dome založil súkromnú školu, ktorá čoskoro získala takú povesť, že prilákala študentov z celej Byzantskej ríše.

Najvýznamnejším žiakom Jána Mavrópousa bol veľmi talentovaný a mnohostranný autor Michal Psellós s bohatým literárnym dielom, ktoré jasne odráža byzantskú filozofiu, dialektiku, rétoriku, gramatiku, geometriu, aritmetiku, etiku, psychológiu, biológiu, botaniku, zoológiu a ďalšie vedy. Tento polyhistor mal jedinečnú schopnosť zahrnúť do svojho myslenia celú byzantskú kultúrnu tradíciu a jej syntézou významne prispel k rozvoju byzantskej vedy a filozofie. Študoval Aristotela, Platóna, Plotína, Porfýria, Iamblicha i Prokla a právom mu patril titul najvyšší filozof. Najviac sa preslávil obnovením platónskych a novoplatónskych štúdií a niektoré významné novoplatónske diela poznáme len z jeho komentárov. Michal Psellós bol vedcom, filozofom i rétorom, ku ktorému prichádzali študovať mnohí učenci, pretože obdivovali jeho znalosti. Zároveň bol teológom, ktorý si pri svojom uvažovaní plne uvedomoval význam dvojitej metódy predošlých byzantských mysliteľov.

Výraznou osobnosťou tohto obdobia bol Ján Italos, jeden zo žiakov Michala Psella, ktorý po rýchlej kariére tiež dostal titul najvyššieho filozofa a stal sa jeho nástupcom. Pochádzal z Kalábrie, ale v Konštantínopole našiel vedecké a filozofické prostredie, ktoré hľadal, preto sa začal venovať komentovaniu novoplatónskych a aristotelovských textov. Filozofiu nepoužíval v duchu zaužívanej tradície byzantských mysliteľov a na rozdiel od svojho učiteľa sa nepridržiaval dvojitej metódy, podľa ktorej filozofia skúma otázky stvorenej reality. V dôsledku toho nerozlišoval charizmatickú teológiu od vedeckej a kresťanskú skúsenosť nahradil filozofickými kategóriami. Platónsku filozofiu chápal ako základný prvok teológie, ktorá je len pokračovaním filozofie v inom kontexte. Keď svojou filozofiou začal zasahovať do kresťanskej vierouky, zásahom cisára Aléxia I. Komnina bol v roku 1082 odsúdený za svoj racionalizmus.

Náklonnosť ku gréckej filozofii je cítiť aj v dielach ďalších autorov, ktorí písali komentáre k Aristotelovi, ale o ich živote a práci sa zachovalo málo informácií.