OBSAH: Byzantská filozofia • Periodizácia byzantskej filozofie • Stret antickej filozofie a kresťansk0ého myslenia • Patristické obdobie (4. – 8. storočie) • Byzantský humanizmus (9. – 10. storočie) • Komnénovské obdobie (11. – 12. storočie) • Posledné tri storočia
Nasledujúce obdobie začína prvými byzantskými humanistami, ktorí položili základy pre obrodu štúdia textov antických filozofov a umenia. Zvýšená pozornosť sa začala venovať klasickým štúdiám prostredníctvom prepisovania a rozširovania vybraných textov. Hlavnou osobnosťou tohto obdobia bol vynikajúci filozof, teológ a historik Fótios Veľký, ktorý sa zaslúžil o rozkvet gréckeho písomníctva a výrazne prispel k reorganizácii Konštantínopolskej univerzity, kde prednášal aristotelovskú logiku.
Byzantskí kresťanskí myslitelia nezavrhli filozofický jazyk, ale pretvorili ho a použili v teológii, ktorá v tom čase bola v rozkvete, podobne ako filozofia. Rovnaký postoj zaujali aj ku gréckemu umeniu, ktoré výrazne prispelo pri vytváraní byzantského umenia. Na základe týchto faktorov lepšie pochopíme prácu Fótia Veľkého, ktorý sa opieral o filozofickú a teologickú tradíciu predošlých storočí a začal študovať, vydávať a komentovať diela antických filozofov s pomocou svojich spolupracovníkov, ku ktorým patrili Konštantín (Cyril) Filozof, Geórgios Nikomédsky, Gregor Asvestás a Aretas Késarijský.
Na základe Fótiových vynikajúcich znalostí môžeme predpokladať, že v Byzancii bolo v tej dobe vzdelanie na veľmi vysokej úrovni. Okrem filozofie a teológie sa opäť začali rozvíjať všetky antické vedy. Príkladom toho je Fótiov učiteľ, filozof a vedec Leon Filozof alebo Matematik, ktorý sa vyznačoval vynikajúcou znalosťou filozofie, hudby, matematiky, astronómie, mechaniky a fyziky.
O Fótiovej genialite na politickej a cirkevnej úrovni svedčí misia Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkej Morave v roku 863, ktorá odhaľuje spôsob byzantskej diplomacie. Úcta k jazyku a kultúre iných národov zodpovedá filozofii Byzancie, ktorá prispieva k rozkvetu kultúry bez rasových, etnických a jazykových predsudkov. Táto originálna kultúrna politika je príkladom vyspelej byzantskej kultúry, ktorá prostredníctvom cyrilometodskej misie umožnila Slovanom stať sa vyspelým národom a rozvíjať svoju vlastnú kultúru, jazyk a myslenie. Svedčí o tom moravsko-panónska legenda Život Konštantína-Cyrila, kde sa uvádza:
„Keď logotet videl, aký (Konštantín) je, dal mu moc nad svojím domom a dovolil mu voľne vchádzať do cisárskeho paláca. Raz sa ho opýtal: ‚Filozof, rád by som vedel, čo je filozofia.‘ On hneď pohotový odpovedal: ‚Poznávanie božských i ľudských vecí, pokiaľ sa človek môže priblížiť k Bohu, lebo učí človeka stať sa vlastnými skutkami obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril.‛ Preto si ho tento muž, veľký a vážený, ešte viac obľúbil a neprestajne sa ho vypytoval na všetko. A on mu vysvetlil filozofickú náuku a málo slovami mu objasnil jej hlboký zmysel.“
Táto legenda obsahuje prvú „definíciu“ filozofie prezentovanú v jazyku Slovanov. V byzantskom myslení sa filozofia prelínala s teológiou. Hoci Konštantín študoval u Fótia, humanistické prúdy nemali zásadný vplyv na jeho myslenie a zdá sa, že vo svojich filozofických úvahách dával prednosť hlbšiemu kresťanskému výkladu a opieral sa o kresťanských autorov. Je možné, že Konštantín pracoval s prameňmi kresťanských i nekresťanských autorov podľa vzoru svojho učiteľa Fótia, a že do istej miery mohol byť ovplyvnený humanistickými tendenciami daného obdobia. Nič to však nemení na skutočnosti, že jeho definícia filozofie mala teologický základ.
Ďalším významným byzantským mysliteľom bol Fótiov žiak Aretas Késarijský (850–932). Podobne ako mnohí autori tej doby obdivoval antickú kultúru a dal prepísať kódexy a starobylé texty, čím sa zaslúžil o zachovanie mnohých antických gréckych rukopisov, ku ktorým na okraj pridal svoje komentáre. Aretas obdivoval vzory antickej gréckej múdrosti a venoval sa štúdiu klasických autorov, hlavne Platóna a jeho filozofie. Zaslúžil sa o prepísanie kompletného Platónovho diela, známeho ako platónsky Kódex. Vyvážený postoj zaujal aj k Aristotelovi a napísal komentár k jeho Kategóriám. Svojou aktivitou výrazne prispel k renesancii duchovného života v Byzancii.