OBSAH: Počiatky Bulharov • Bulhari v 9. a 10. storočí • Obnovené Bulharské cárstvo • Druhé bulharské cárstvo
V priebehu 9. storočia došlo k postupnej slavinizácii Bulharska. Bulhari sa postupne rozplynuli v slovanskom prostredí a pomerne rýchlo stratili svoju vlastnú kultúru a reč. Celé teritórium, na ktorom tento proces prebiehal, sa od začiatku 9. storočia začalo stále častejšie v písomných prameňoch označovať ako Bulgaria – Bulharsko. Krumov nástupca Omurtag (814 – 831) dohodol mierovú zmluvu s Byzanciou, aby vyriešil vnútropolitickú situáciu v krajine. Začal s opätovným budovaním hlavného mesta, ktoré bolo zničené Nikeforom I. Omurtag vybudoval a opevnil ešte niekoľko ďalších miest. Zároveň pokračoval v expanzívnej politike a pripojil k svojmu štátu slovanské kmene v oblasti Drávy vrátane územia dnešného Belehradu. Bulharsko sa tak stalo jedným z najmocnejších štátov vtedajšej Európy. Už za Omurtagovej vlády stratil celý útvar charakter akéhosi zväzu slovanských kmeňov a Prabulharov. Došlo k jeho centralizácii. Tým bolo tiež zlikvidované samosprávne postavenie slovanských kmeňov, no súbežne s týmto procesom rástol aj význam pôvodnej slovanskej aristokracie a jej podiel na štátnej moci a správe. Jestvujú doklady slovanských mien rôznych popredných chánových hodnostárov, známe z radu súdobých nápisov. Omurtagov syn Malomir (831 – 836) dostal už slovanské meno.
Nástupcovia Omurtaga – chán Malomir (831 – 836) a chán Presijan (836 – 852) – pokračovali v rozširovaní územia ríše na juh a na juhozápad, pričom k Bulharsku bola pripojená aj Trácia, okrem Solúna, a celá Macedónia. Kľúčovým momentom v celom procese vytvárania bulharského štátu a pri integrácii oboch etník však bolo nesporne prijatie kresťanstva za chána Borisa I. Michala (852 – 889, † 907) v roku 865. Na začiatku jeho panovania viedlo Bulharsko neúspešné vojny proti Byzancii a Východofranskej ríši. Boris sa rozhodol prijať kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo prostredníctvom byzantského duchovenstva. Boris prijal meno svojho krstného otca – byzantského imperátora Michala. Krst vyvolal vzburu, počas ktorej bolo 52 aristokratických rodov vyvraždených. Boris I. Michal sa však snažil zbaviť závislosti od Byzancie a obrátil sa na pápeža Mikuláša I. (858 – 867) a východofranského panovníka Ľudovíta II. Nemca (805/806 – 876, východofranský kráľ od 840/843) so žiadosťou o misionárov. Pápež sem vyslal biskupov Pavla a Formasa, ale odmietol vytvoriť samostatnú cirkevnú provinciu. V roku 867 došlo k vyhnaniu byzantských misionárov. Na koncile v Konštantínopole v roku 869 sa nakoniec Borisovi podarilo dosiahnuť zriadenie arcibiskupstva. Po roku 886 Boris prijal časť vyhnaných žiakov Cyrila a Metoda z Veľkej Moravy, ktorí do Bulharska priniesli kultúru a písmo v slovanskom jazyku. Po ich príchode žiakov sa začala presadzovať slovanská liturgia. Boris I. Michal odišiel v roku 889 do kláštora a jeho nástupcom sa stal syn Vladimír (889 – 893), ktorý však podporoval pohanstvo. Boris I. Michal sa preto rozhodol zasiahnuť proti nemu a na trón nastúpil jeho mladší syn Symeon I. Veľký (893 – 927, cár od roku 918), ktorý preniesol sídlo ríše do Veľkého Preslavu. Nariadil, aby sa oficiálnym liturgickým jazykom stala slovančina. Symeon I. Veľký viedol úspešné boje s Byzanciou a podstatne rozšíril územie ríše. Napríklad v roku 914 sa zmocnil Adrianopola a o tri roky neskôr rozdrvil byzantskú armádu pri čiernomorskom meste Anchialos (dn. Pomorje) pri Burgase. Robil si nárok priamo na titul byzantského cisára a viackrát sa pokúšal dobyť Konštantínopol. Symeon napokon začal používať oficiálny byzantský titul cisár Rimanov (basileus ton Romaion). Takýto krok odôvodňoval zabratím väčšiny byzantského územia v Európe. Počas jeho vlády došlo k rozkvetu kultúry, remesiel a obchodu. Po Symeonovej smrti na trón nastúpil jeho syn Peter I. (927 – 969). Uzatvoril mier s Byzanciou, ktorá mu oficiálne uznala cisársky titul, ale iba pre Bulharsko, ako aj samostatné postavenie bulharskej cirkvi. Počas jeho panovania sa však Bulharsko dostalo do krízy v dôsledku povstaní a nájazdov Maďarov a Pečenehov. Túto situáciu sa snažila využiť Byzancia. V roku 1018 boli Bulhari porazení cisárom Basileom II. (976 – 1025), ktorý používal prezývku Bulharobijca (Bulgaroktonos). Na území Bulharskej ríše boli zriadené byzantské správne územia – themata. Súčasťou Byzancie zostali po dobu viac ako 150 rokov.