Škandinávia

Politický vývoj škandinávskych kráľovstiev

OBSAH: Škandinávia v ranom stredoveku (5. – 10. stor.)Vrcholný stredovek (11. – 14. stor.)Politický vývoj škandinávskych kráľovstievDánskoNórskoŠvédskoNeskorý stredovek (14. – 15. storočie)Odporúčaná literatúra


Vrcholný stredovek bol nesmierne bohatý na udalosti, ktoré zásadným spôsobom formovali historický vývoj Škandinávie. V hrubých rysoch platilo, že Dánsko bolo počas celého sledovaného obdobia najsilnejším politický hráčom. To bolo dané jeho centrálnou pozíciou v rámci Škandinávie, ako aj tým, že bolo priamo spojené s európskym kontinentom. Blízkosť Rímsko-nemeckej ríše bola rozhodujúcim faktorom dánskeho historického vývoja. Zjednodušene môžeme povedať, že vojenský a ekonomický tlak Nemecka formoval dejinný proces v Dánsku a podobne dánsky tlak ovplyvňoval historický a politický vývoj v Nórsku a Švédsku. Dánsko smerovalo svoju zahraničnú politiku na juh smerom k nemecky hovoriacim krajinám a predovšetkým na východ, kde v 12. a 13. storočí dánski panovníci viedli dobyvačnú politiku voči Slovanom a pohanským baltským  etnikám. Nórsko ako krajina ležiaca na okraji Škandinávie bolo otvorené smerom k Atlantiku, kam aj smerovali všetky kolonizačné pokusy a expanzívna politika nórskych kráľov. Švédsko expandovalo najmä na východ, kde sa dostalo do styku s pohanskými Fínmi a do severných oblastí Východnej Európy, kde zásadne ovplyvnilo dejiny vznikajúceho ruského štátu.