Christianizácia Slovanov v strednej Európe

     Dôkazy o prítomnosti kresťanstva na území Moravy a Slovenska pochádzajú už z obdobia existencie Rímskej ríše a sťahovania národov. Predpokladá sa, že prvými kresťanmi v oblasti Podunajska boli rímski vojaci. Christianizácia územia severne od Dunaja sa začala pravdepodobne predovšetkým od 3. storočia. Myšlienky kresťanstva sem prenikali aj prostredníctvom tzv. Jantárovej cesty, ktorej trasa vychádzala z mesta Aquileia (dnes v blízkosti Benátok), významnej kresťanskej obce a obchodného centra, a smerovala k Baltskému moru.
     O pôsobení kresťanských misionárov na území dnešnej Moravy a Slovenska v ranom stredoveku pred príchodom byzantskej misie Konštantína a Metoda sa zachovalo veľmi málo písomných prameňov.
     V roku 796 sa konala synoda na brehoch Dunaja. Okrem bavorských biskupov sa na nej zúčastnil aj aquilejský patriarcha Paulinus. Synodu usporiadal syn Karola Veľkého (742/747 – 814, kráľ od roku 768, cisár od roku 800) Pipin a zaoberala sa christianizáciou na dobytom území Avarov. Zachovaný spis svedčí o tom, že na území ovládanom Avarmi prebiehalo už predtým intenzívne šírenie kresťanstva. Predpokladá sa, že novými kresťanmi sa stali Slovania žijúci v Panónii, ktorí podliehali nadvláde Avarov. V Conversio Bagoariorum et Carantanorum sa píše o tom, že salzburský biskup Arno, ako aj jeho predchodca Virgil (745 – 784) posielali kňazov na územie Korutánska a dolnej Panónie. Činnosť týchto duchovných sa sústredila práve na Slovanov. Pravdepodobne už v 7. a 8. storočí prichádzali kresťanskí misionári nepravidelne a na kratší čas na územie dnešného Slovenska a Moravy. Situácia sa zmenila až po viacerých porážkach Avarského kaganátu vojskami Karola Veľkého a na prelome 8. a 9. storočia už existovala na území dnešného Slovenska intenzívnejšia christianizácia. Na šírení kresťanstva medzi Slovanmi sa podieľali viaceré misijné strediská (Aquileia, Salzburg, Pasov a pod.). Uvažuje sa aj o pôsobení írsko-škótskych misionárov.
     Ďalšou dôležitou udalosťou bolo povýšenie salzburského biskupstva na arcibiskupstvo, ktoré v roku 798 uskutočnil Karol Veľký so súhlasom pápeža. Prvý arcibiskup Arno (od roku 784 biskup a od 798 do 821 arcibiskup) dostal totiž za úlohu zriadiť duchovnú správu krajov, kde žili Slovania.
     V súvislosti s misiami treba uviesť aj rozhodnutie cisára Karola Veľkého z roku 811 v spore medzi aquilejským patriarchom Maxentiom a salzburským arcibiskupom Arnom o hraniciach obidvoch provincií. Karol Veľký rozhodol, že hranicou ich pôsobenia bude rieka Dráva.
      Pre christianizáciu mali význam aj synody v roku 794 vo Frankfurte nad Mohanom a v roku 813 v Mainzi. V aktách frankfurtskej synody sa v bode 42 píše o tom, že Boha je možné oslavovať vo všetkých jazykoch a nie iba v troch. V aktách z mohučskej synody sa pripúšťa, aby sa noví krstenci mohli vyznanie viery a Otčenáš naučiť vo svojom jazyku.

Slovensko a Morava
     Conversio Bagoariorum et Carantanorum pri zmienke o vybudovanej Pribinovej pevnosti na rieke Zala a o posvätení Kostola sv. Bohorodičky Márie v Blatnohrade uvádza vsuvku o tom, že kedysi salzburský arcibiskup Adalrám (821 – 836) vysvätil na majetku kráľa (rex) Pribinu za Dunajom kostol na mieste zvanom Nitrava. Neuvádza sa tu, kedy sa táto udalosť stala. V literatúre sa vyskytlo viacero názorov. V súčasnosti sa predpokladá, že sa tak udialo v roku 828 a kostol bol sídlom hlavného kňaza, archipresbytera, ktorý viedol christianizáciu v Pribinovom kniežatstve.
     V Záznamoch o pasovských biskupoch je zmienka o tom, že pasovský biskup Reginhar (818 – 838) v roku 831 pokrstil všetkých Moravanov. V tomto čase už časť Moravanov bola kresťanmi; táto udalosť mala za následok zintenzívnenie christianizácie a zrejme i vytvorenie cirkevnej správy.
     V roku 852 sa konala mohučská synoda. Zaoberala sa aj prípadom Albigisa, ktorý uniesol ženu istému Patrikovi a utiekol do zeme Moravanov. Tu podľa zápisu existovalo ešte kresťanstvo nedokonalého rázu. Uvažuje sa preto, že obyčajný ľud mimo centrálnych alebo kniežacích hradísk uctieval v tomto období pohanské božstvá.
     O existencii kresťanstva na Veľkej Morave nás informujú aj životopisné diela o Konštantínovi a Metodovi. V Žitije Konstantina posolstvo kniežaťa Rastislava hovorilo, že jeho ľudia odvrhli pohanstvo a držia sa kresťanského zákona. V Žitije Mefodija je správa o tom, že na Moravu prišlo veľa učiteľov – kresťanov z Vlách, Grécka a Nemecka, ktorí učia rozlične. Tieto vety v Žitije Konstantina a predovšetkým v Žitije Mefodija boli viackrát podrobené výskumu. V prípade misionárov z Nemecka je jasné, že sa tým mysleli duchovní z územia Franskej ríše. V prípade zmienky o misionároch z Vlách a Grécka sa predpokladá, že pochádzali zo severnej Itálie a dalmátsko-istrijskej oblasti, ktorá bola v prvej polovici 9. storočia pod cirkevnou správou aquilejského patriarchátu.
     Dôležitú úlohu pri christianizácii Veľkej Moravy zohrala byzantská misia Konštantína a Metoda. Knieža Rastislav sa snažil riešiť cirkevné pomery na Veľkej Morave, a preto chcel vytvoriť samostatnú cirkevnú organizáciu nezávislú od franského kléru. Niekedy medzi rokmi 858 – 862 o to požiadal pápeža Mikuláša I. a nakoniec v roku 862 alebo najneskôr na jar roku 863 vyslal k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľa, ktorý by hlásal pravú kresťanskú vieru v slovanskom jazyku. Okrem toho Rastislav žiadal aj o muža, ktorý by usporiadal zákony. Cisár vedením misie poveril Konštantína a jeho brata Metoda, rodákov zo Solúna (dnes Thessaloniki v severnom Grécku). Tí prišli na Veľkú Moravu pravdepodobne v roku 863 alebo najneskôr na jar nasledujúceho roku. Konštantín vytvoril písmo nazývané hlaholika, pomocou ktorej spolu s bratom zapisovali preklady liturgických kníh do slovanského jazyka. Pápež Hadrián II. uznal v roku 868 slávenie liturgie v slovanskom jazyku. Konštantín v Ríme vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Umrel 14. februára roku 869 a bol pochovaný v kostole sv. Klimenta v Ríme. Metod sa stal pápežským legátom pre slovanské krajiny a v tom istom roku aj (arci)biskupom pre územie Panónie a Veľkej Moravy. Avšak v roku 870, keď sa vracal na Veľkú Moravu, bol uväznený východofranskými biskupmi. Čo sa týka otázky cirkvi na Veľkej Morave za panovania Svätopluka I., sa z písomných prameňov dozvedáme, že v roku 873 pápež Ján VIII. prikázal bavorským biskupom oslobodiť Metoda. Zároveň ho vymenoval za arcibiskupa novoutvorenej moravsko-panónskej diecézy a za pápežského legáta na Veľkej Morave. O jeho prepustenie sa zaslúžil ďalší pápežský legát Pavol z Ancony. Po Metodovom návrate na Veľkú Moravu zveril Svätopluk arcibiskupovi pod správu všetky chrámy a všetkých klerikov. Metod sa vo svojom novom úrade a pri novoprijatom poslaní všestranne sústredil na obracanie pohanov na kresťanskú vieru, najprv na území Svätoplukovej ríše a neskôr aj mimo nej. Viedol vieroučné spory s franskými kňazmi, ktorí pôsobili na území jeho arcidiecézy. Zo Života Metodovho sa dozvedáme, že Moravania vyhnali franských kňazov. Predpokladá sa, že k tejto udalosti došlo niekedy medzi rokmi 871 – 873. Franskí kňazi totiž neuznávali slúženie liturgie v slovanskom jazyku. Pápež vydal v júni 880 listinu známu pod názvom Industriae tuae. V tomto dokumente súhlasil s používaním slovanského jazyka a písma v liturgii, okrem toho potvrdil Metoda vo funkcii arcibiskupa, podriadil mu celé duchovenstvo v krajoch Svätoplukovej ríše a veľkomoravského panovníka s jeho ľudom formálne zobral pod ochranu Apoštolskej stolice. Ján VIII. vysvätil franského kňaza Vichinga za biskupa Nitrianskej diecézy, ktorá patrila pod Metodovu jurisdikciu. Viching ako zástupca franského kléru viedol opozíciu voči svojmu predstavenému. Metodov spor s hlavou Nitrianskej diecézy vyvrcholil v roku 884, keď ho arcibiskup exkomunikoval. Viching však našiel oporu u nového pápeža Štefana V., ktorý Metodovi v roku 885 pod trestom uvrhnutia do kliatby zakázal slúžiť bohoslužby v slovanskom jazyku. Metod napokon 6. apríla 885 zomrel, pričom ešte stihol vysloviť prianie, aby sa jeho nástupcom stal jeden z jeho žiakov – Gorazd. Po smrti Metoda bolo voči jeho žiakom tvrdo zakročené a časť z nich skončila vo vyhnanstve, čím bola narušená cirkevná správa na Veľkej Morave. Najvyšší post v cirkevnej hierarchii potom zastával Viching, ktorý však v roku 893 odišiel do Východofranskej ríše, kde sa na krátky čas stal pasovským biskupom. Zomrel v roku 899. Mojmír II. sa počas svojej krátkej vlády zaoberal aj situáciou v cirkevnej správe, ktorá bola narušená smrťou Metoda v roku 885 a odchodom Vichinga v roku 893. V roku 900 bola spísaná petícia bavorských biskupov proti obnoveniu cirkevnej správy na Veľkej Morave. Z nej sa dozvedáme, že asi roku 899 požiadalo knieža Veľkej Moravy Mojmír II. pápeža Jána IX. o obnovenie cirkevnej hierarchie na svojom území. Na Moravu prišli arcibiskup Ján a biskupi Benedikt a Daniel, ktorí vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov. Jedným z troch vysvätených biskupov mohol byť aj biskup pre Nitriansku diecézu. Po páde Veľkej Moravy prestala cirkevná organizácia oficiálne existovať. Na území Veľkej Moravy sa hypoteticky predpokladá existencia kláštorov. Medzi možnými miestami, kde existovali kláštory, sa uvádzajú Uherské Hradište-Sady a Hradisko sv. Klimenta pri Osvětimanoch. Na území dnešného Slovenska sa predpokladá, že najneskôr v roku 880 mohol vzniknúť benediktínsky kláštor v Nitre na Zobore, ktorý je doložený v písomných prameňoch z neskoršieho obdobia. Archeologickým výskumom a prieskumom sa doložili predovšetkým objekty z mladších období stredoveku a novoveku. Výnimku tvoria črepy keramiky datované rámcovo do 9. – 11. storočia. Do 10. – 11. storočia sa na základe fragmentu hrncovitej nádoby zaraďuje kolová jama.

Čechy
     Fuldské anály sa zmieňujú, že v roku 845 Ľudovít II. Nemec (805/806 – 876, východofranský kráľ od 840/843) prijal a nechal pokrstiť 14 českých kniežat s ich sprievodom. Táto udalosť sa podľa Dušana Třestíka stala v Regensburgu.
     Niekedy krátko pred rokom 885, asi v roku 884, bol český knieža Bořivoj I. so svojou manželkou Ľudmilou pokrstený, a to pravdepodobne arcibiskupom Metodom na Morave. Podľa Kristiánovej legendy sa Bořivoj vrátil do Čiech s kňazom Kaichom, pre ktorého postavil Kostol sv. Klimenta v Levém Hradci. Tu sa tiež uvádza, že proti prijatiu kresťanstva vypuklo povstanie a Bořivoj I. musel utiecť k Svätoplukovi I. Česi si do čela zvolili Strojmíra, ktorý žil dlho vo Franskej ríši, no napokon musel utiecť do cudziny. Bořivoj I. po návrate do Čiech nechal na dnešnom Pražskom hrade postaviť Kostol ku cti Panny Márie. V roku 895 sa Spytihněv I. podriadil v Regensburgu Arnulfovi čím sa jeho územie dostalo pod správu tunajšieho biskupstva. Počas jeho panovania sa na hradiskách vybudovali kostoly a vytvorila sa sieť veľkých hradných fár, ale kresťanstvo sa uchytilo len na území priamo pod vládou Přemyslovcov. Za vlády Václava I. bola na Pražskom hrade v roku 929 alebo 930 zasvätená rotunda sv. Vítovi. Boleslav I. spolu s poľským panovníkom Mieškom I. požiadal v 60. rokoch 10. storočia pápeža Jána XIII. o zriadenie biskupstva v Hnezdne, v Prahe a na Morave. Českú misiu viedla jeho dcéra Mlada. Pre Prahu a aj Moravu bolo síce povolené biskupstvo, ale určitý čas trvalo, kým sa získal súhlas regensburského biskupa a rímskeho cisára. Výsledkom misie bolo aj povolenie zriadiť prvý ženský kláštor pri Kostole sv. Juraja na Pražskom hrade, ktorého abatišou sa stala Mlada (rehoľným menom Mária). V súčasnosti sa Boleslavovi I. pripisuje výstavba 20 kostolov, ktoré pôvodne Kosmas pripísal až jeho synovi. Tieto zrejme vznikli v nových správnych centrách. Boleslavov syn a nástupca Boleslav II. pokračoval v snahe svojho otca. V roku 973 odobril vznik Pražského biskupstva aj Oto I., ale mohučský arcibiskup Willigis vymenoval prvého pražského biskupa Detmara (973 – 982) až v roku 976 a rovnako aj moravského, ktorého meno však nevieme. V roku 982 nastúpil na pražský biskupský stolec Vojtech (982 – 997) z rodu Slavníkovcov. Postupne sa dostal do konfliktu s Boleslavom II. a s českými veľmožmi. Vojtech podporil snahu poľského panovníka Mieška I. o vytvorenie arcibiskupstva, pod ktoré by patrili aj Sliezsko a Malopoľsko. Po roku 994 definitívne opustil územie Čiech. Zomrel mučeníckou smrťou v roku 997 počas misie u Prusov. Jeho pozostatky boli pochované v Hnezdne. Na christianizácii Čiech sa podieľali aj kláštory. Niekedy v rokoch 992 – 993 založili sv. Vojtech a Boleslav II. v Břevnove prvý mužský benediktínsky kláštor. Pravdepodobne do roku 1032 siahajú počiatky ďalšieho kláštora v Sázave. Mnísi z Břevnova mali v 11. storočí podiel na vzniku kláštorov na Morave v Rajhrade a Hradisku pri Olomouci.

Poľsko
     V Živote Metoda sa píše o mocnom pohanskom kniežati na Visle, ktorý sa odmietol podrobiť Svätoplukovi a nechcel sa dať pokrstiť. Nakoniec ho však Metod pokrstil. Niekedy sa preto predpokladá, že tento akt mal za následok intenzívnu christianizáciu z Veľkej Moravy. V súčasnosti prevláda názor, že to tak nebolo. Chýbajú totiž o tom priame doklady v podobe prechodu na kostrový spôsob pochovávania a nepodarilo sa doložiť ani sakrálnu architektúru z tohto obdobia. Kresťanstvo sa ujalo v Poľsku až za vlády Mieška I., ktorý v roku 966 prijal krst. Pramene uvádzajú, že rozhodujúcu úlohu pri tom zohrala jeho kresťanská manželka Doubravka, ktorá pochádzala z Čiech. Už v roku 968 sa stal prvým misijným biskupom Jordan. Cisár Oto III. v roku 1000 podnikol púť do Hnezdna, kde bol pochovaný sv. Vojtech, ktorý bol zavraždený počas misie u Prusov. Pri tejto príležitosti bolo zriadené arcibiskupstvo, ktorému podliehali biskupstvá v Kołobrzegu, Krakove a Vratislavi. Význam tejto udalosti spočíva vo sformovaní diecéznej správy a v získaní jej nezávislosti od iných arcibiskupstiev. Postup christianizácie na istý čas zastavilo ľudové povstanie, ktoré vypuklo po roku 1038, keď bol vyhnaný knieža Kazimír I. a moc mali v rukách veľmoži. Počas povstania boli zabíjaní aj kňazi a zničené arcibiskupstvo v Hnezdne. Kazimír I. sa po potlačení povstania a svojom návrate rozhodol preniesť arcibiskupstvo z Hnezdna do Krakova. V roku 1046 povolal za krakovského biskupa Arona (1046 – 1059), ktorý bol pôvodne opátom v Tynci, a neskôr sa stal aj arcibiskupom. Hnezdno bolo sídlom arcibiskupstva až okolo roku 1075. Hnezdno sa stalo vtedy opäť sídlom arcibiskupstva a pod jeho správu patrili biskupstvá v Krakove, Poznani a Vratislavi. K spomínaným biskupstvám pribudlo ďalšie v Płocku, ktoré spravovalo oblasť Mazovska. V druhej polovici 11. storočia pribudlo k spomínaným biskupstvám ďalšie v Płocku, ktoré spravovalo oblasť Mazovska. Čo sa týka kláštorov, Boleslav I. Chrabrý založil kláštor v Międzyrzeczy. Najprv dal postaviť drevené budovy a po roku 1003 aj baziliku a kláštorné budovy z kameňa. Pred rokom 1001 vznikol ženský kláštor v Poznani. Ďalšie kláštory pravdepodobne existovali v Krakove a Tumu. Po roku 1040 došlo k rozmachu výstavby benediktínskych kláštorov (Tyniec, Mogilno, Ołbin, Vratislav atď.). V tomto období vznikli aj prvé cistercitské kláštory založené priamo opátstvom vo francúzskom Morimonde (Jędrzejów, Sulejów, Wąchock, Koprzywnicza). V 12. storočí sa postupne budovala farská sieť.

Polabskí Slovania
     Cisár Oto I. Veľký sa okrem expanzívnej politiky voči Slovanom snažil aj o ich christianizáciu. Už v roku 937 založil Kláštor sv. Mórica v Magdeburgu s úmyslom vytvoriť tu neskôr arcibiskupstvo, čo sa udialo až v roku 968. Ešte predtým v roku 948 vznikli v oblasti obývanej Veletmi biskupstvá v Havelbergu a Brandenburgu. V roku 968 boli podriadené Magderburskému arcibiskupstvu spolu s novými biskupstvami v Merseburgu, Zeitzi a Meißene. Prvý magderburský arcibiskup Adalbert (968 – 981) mal za úlohu christianizáciu Slovanov na rieke Sále a východne od Labe. V roku 968 alebo 972 sa biskupským sídlom stal Oldenburg (Starigrad) na obodritskom území, ktorý patril pod právomoc arcibiskupstva v Hammaburgu (dnes Hamburg). V roku 982 bol Oto I. porazený Saracénmi v južnej Itálii. Tohto využili Veleti s Obodritmi a zaútočili na ríšu, pričom zničili biskupstvá v Havelbergu a Brandenburgu. Medzi rokmi 990 a 995 Obodriti zlikvidovali biskupstvo v Oldenburgu a vyplienili Hammaburg. Keď však na obodritský kniežací stolec usadol Gotšalk (1043 – 1066), tak bolo obnovené biskupstvo v Oldenburgu a vznikli nové biskupstvá v Mechelenburgu a Ratibore, ktoré boli podriadené Hammaburgu. Proti Gotšalkovi vypuklo povstanie, ktoré zas znamenalo obnovenie pohanstva.

Archeologické pramene a ich interpretácie

     Archeologické nálezy svedčia o existencii kresťanstva u Slovanov predovšetkým na hradiskách a mocenských centrách. Evidentným dokladom o prítomnosti kresťanstva sú pozostatky sakrálnych stavieb. Do konca 40. rokov 20. storočia sa uvažovalo iba o drevených stavbách tohto typu a až archeologické výskumy na Morave a Slovensku, konkrétne v Starom Měste, Mikulčiciach, Pohansku u Břeclavi a Modré u Velehradu krátko po druhej svetovej vojne, neskôr v Nitre, Bratislave a Ducovom, priniesli jednoznačný dôkaz o kamennej sakrálnej architektúre z obdobia 9. storočia. Doterajšie poznatky svedčia o tom, že väčšina kostolov na území Moravy a Slovenska z obdobia existencie Veľkej Moravy bola postavená ešte pred príchodom byzantskej misie. Za najstaršie sakrálne stavby sa považujú Uherské Hradište-Sady (východná časť s pravouhlým uzáverom), Mikulčice – kostol č. 2, Modrá pri Velehrade. Pred príchodom misie Konštantína a Metoda boli postavené ešte kostoly v Starom Měste-Na Valách a Na Špitálkach, v Břeclavi-Pohansku, v Mikulčiciach kostoly č. 3, 4 a 6 a pravdepodobne aj bazilika v Bratislave. Časť sakrálnych stavieb vznikla až po príchode Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy. Zatiaľ zostáva nezodpovedaná otázka Pribinovho kostola v Nitre. V staršej literatúre sa predpokladalo, že je to kaplnka s podkovitou apsidou v dnešnom sakrálnom komplexe na Nitrianskom hrade, ale toto vylúčil archeologický výskum, a neskôr sa uvažovalo, že by to mohla byť odkrytá sakrálna stavba na Martinskom vrchu v Nitre. Najnovšie archeologické výskumy na Nitrianskom hrade potvrdili existenciu niekoľkých stavieb, ktoré sa dajú datovať do 9. storočia. V historiografii je často pertraktovaná otázka pôvodu sakrálnych stavieb na Morave a na Slovensku. Názory nie sú jednotné. Vo všeobecnosti sa vzory pre tento druh stavieb hľadajú vo vtedajšej Franskej ríši, severotalianskej a adriatickej oblasti.
     Výstavba prvej sakrálnej architektúry v Čechách súvisí s rodmi Přemyslovcov a Slavníkovcov. Najstaršie stavby tohto druhu vznikli v Levom Hradci, Budči, Starej Boleslavi, Tetíne a na Pražskom hrade. Ide o rotundy alebo kostoly s obdĺžnikovou loďou a apsidou. Napríklad na akropole hradiska Budeč vznikla po roku 895 Rotunda sv. Petra a Pavla a východne od nej bol objavený jednoloďový Kostol Panny Márie s cintorínom postavený po polovici 10. storočia. Na Pražskom hrade nechal knieža Vratislav postaviť trojloďovú Baziliku sv. Juraja, pri ktorej vznikol prvý kláštor benediktínok v Čechách.
     V Poľsku boli najstaršie kostoly budované na centrálnych hradiskách v Poznani a Hnezdne. Konkrétne v Poznani sa odkryla pod dnešnou katedrálou pravouhlá stavba s piscinou uprostred. Pred rokom 1000 bola pravdepodobne postavená sakrálna stavba aj vo Vratislavi. Z 11. storočia pochádzajú kostoly na hradiskách Kalisz, Kruszwica, Ląd a Ļękno. Cirkevné centrá sú doložené v Gieczi a na Lednickom ostrove. Tu boli odkryté sakrálne komplexy. V prvej polovici 11. storočia sa začala stavať bazilika na hradisku Kałdus, ktorá však zostala nedokončená.
     O existencii kresťanstva svedčí aj pochovávanie na pohrebiskách. Slovania pochovávali pôvodne žiarovým rítom. Pod bezprostredným alebo sprostredkovaným vplyvom kresťanstva sa uplatnil zvyk pochovávať kostrovo na plochých pohrebiskách. Na konci 8. storočia už na Morave prevládlo kostrové pochovávanie. Na základe pochovávania na pohrebisku v Starém Měste v polohe Na Valách datoval Vilém Hrubý zánik žiarového pohrebného rítu na Morave na koniec 8. storočia. Pritom sa domnieval, že zmena od žiarového rítu ku kostrovému nebola náboženskému mysleniu Slovanov neprijateľná, pretože nové učenie o vzkriesení tela a o večnom živote dalo len novú náplň pohanskej viere v posmrtný život. Podľa jeho mienky všetky hroby na tomto pohrebisku boli už kresťanské a kresťanskí kňazi len trpeli niektoré pohanské prežitky (milodary v hroboch, vampirizmus). Kostrové pochovávanie v Čechách začalo v 1. polovici 9. storočia a prevažovalo od druhej polovice 9. storočia. Na pohrebiskách boli hroby umiestnené do skupín. V 2. polovici 10. storočia boli hroby usporiadané do radov. Pri kostoloch vznikli cintoríny, kde sa opakovane pochovávalo do tej istej hrobovej jamy. Jedinci boli do hrobov ukladaní na chrbte v natiahnutej polohe väčšinou hlavou na západ a nohami na východ. Telá boli uložené do neupravenej pohrebnej jamy alebo jamy obloženej drevenými doskami či kamennými platňami. Nad hrobom bývali umiestnené náhrobné stély (Libice, Bášť). V Kostole Panny Márie, v Bazilike sv. Juraja a Rotunde sv. Víta na Pražskom hrade boli pochované kniežatá z dynastie Přemyslovcov. Na Slovensku vzrastá od druhej polovice 11. storočia počet cintorínov pri kostoloch, ktoré v nasledujúcom storočí úplne nahradili kostrové pohrebiská známe z predchádzajúceho obdobia.
     V Poľsku sa pochovávalo na plochých kostrových pohrebiskách od konca 10. alebo prelomu 10./11. storočia vo Veľkopoľsku (Poznaň-Solacz, Witakowice) a v Sliezku (Niemcza). V Mazovsku sa takéto pohrebiská vyskytujú až od konca 11. storočia. Z konca 10. a zo začiatku 11. storočia pochádzajú hroby v kostole v Poznani, ktoré sú prisudzované Mieškovi I. a Boleslavovi I. Chrabrému. Cintoríny sa objavujú vo zvýšenej miere až od 12. storočia. Pochovaní sú orientovaní hlavou smerom na západ a uložení v drevenej komore alebo truhle s jednoduchou výbavou.
     U Polabských Slovanov sa kostrový rítus uplatnil v priebehu 10. až 12. storočia, najprv u Srbov a neskoršie u Obodritov, ktorí prestali používať žiarový rítus až na konci 10. storočia. Na území Veletov pretrvávalo žiarové pochovávanie. V tejto oblasti sa kostrové pochovávanie objavuje až v 11. storočí. Telá boli uložené v jame spôsobom, že boli zabalené do plachty alebo položené na doskách, prípadne v drevenej truhle. Hrobová jama bývala niekedy vyložená drevom alebo kameňom. Hroby boli na povrchu označené kamennými platňami. Preskúmané bolo pohrebisko v Espenfelde pri Arnstadte v Durínsku, kde sa v hroboch nachádzal bohatý inventár. V Holsteinsku bol pravdepodobne okolo roku 952 postavený kostol v Oldenburgu a pri ňom vznikol cintorín. Hroby mali len chudobný inventár (ostrohy, pracky atď.). V rokoch 972 – 983 sa pochovávalo priamo v biskupskom chráme. Hroby obsahovali okrem krížikov aj zbrane (meč, kopiju), bronzovú misu a iné predmety, ktoré dokazujú, že tu boli pochovaní príslušníci kniežacej vrstvy.
     Na archeologických lokalitách sa ako jasný symbol kresťanstva objavujú medzi nálezmi aj krížiky alebo kaptorgy. Medzi najstaršie nálezy tohto druhu možno zaradiť strieborný liaty krížik s obrazom Krista a olovený procesionál z Mikulčíc. Usudzuje sa, že obidva artefakty majú pôvod v sýrsko-egyptskej oblasti a patria ešte do predveľkomoravského obdobia. Ostatné krížiky z tohto náleziska sa datujú do druhej polovice 9. storočia. Z viacerých lokalít sú známe olovené krížiky. Týmto sa vo svojej štúdii venoval Zdeněk Měřinský, ktorý ich rozdelil na niekoľko typov podľa nálezísk (Brenhardsthal, Dolní Věstonice, Velké Bílovce, Mutěnice a Windegg) a časovo zaradil na koniec 9. až začiatok 10. storočia. Byzantský pôvod má zrejme olovený krížik z Uherského Hradišťa-Sadov so zachovaným gréckym nápisom I(ESU)S – CH(RISTO)S – FOS – ZOE – NIKA a na rube s vyobrazením ukrižovaného Krista, pričom nad jeho hlavou je ruka. Nález pochádza z veľkomoravského sídliska z chaty II, kde sa okrem iných predmetov podarilo objaviť aj dva železné stily. Existenciu tohto sídliska Luděk Galuška datuje do 2. polovice 9. storočia a krížik považuje za priamy doklad byzantskej misijnej činnosti. Pektorálne krížiky byzantského pôvodu sa objavujú v 10. – 11. storočí. Medzi takéto nálezy patria exempláre z Veľkej Mače a Trnovca nad Váhom na Slovensku. Z Čiech pochádzajú napríklad z Kouřimi, Opočníc pri Poděbradoch a Vyšehradu.
     Z územia Čiech pochádza strieborný krížik z 2. polovice 9. storočia z mohyly v Želénkach a do 10. storočia možno datovať krížiky z lokalít Libice nad Cidlinou, Šance pri Březnici a Žatec. Z tohto obdobia je aj plastika Ukrižovaného z bronzu, ktorá sa našla blízko Kostola Panny Márie na Pražskom hrade. Z Poľska je známy relikviárový krížik z Lednického ostrova, strieborný exemplár bol nájdený vo Vratislavi a drevený kríž je z Gdaňska. Zo Západného Pomoranska pochádzajú jantárové krížiky. V Oldenburgu sa podarilo nájsť jeden bronzový pektorálny krížik v okolí kostola a jeden exemplár vyrezávaný z kosti bol uložený v hrobe dieťaťa. Z Mikulčíc pochádza nákončie opaska, na ktorom je znázornená postava kňaza. S kresťanstvom súvisia aj zlaté a pozlátené kovania v podobe liturgických kníh, ktoré rovnako pochádzajú z tejto lokality. Z Břeclavy-Pohanska je známe tiež kovanie pripomínajúce kódex, ktoré bolo zrejme nákončím opaska.
     Najnovšie sa s pôsobením kresťanských misií na území Slovenska pred príchodom Konštantína a Metoda spája nález medených pozlátených plakiet s figurálnou výzdobou a s nápismi, ktoré pochádzajú z veľkomoravského hradiska Bojná I.-Valy. Konkrétne ide o súbor 6 figurálne zdobených medených pozlátených plakiet a troch tepaných obrúb. Okrem iných nálezov tu bol objavený aj jeden bronzový zvon a dva zlomky zvonov. Tieto nálezy sa datujú do prvej polovice 9. storočia. Herwig Friesinger dal tieto nálezy do súvisu s karolínskou misiou na území Nitrianska. Fragmenty zvonov z mladšieho obdobia pochádzajú aj z Giecze a Poznane. Z 10. storočia je zvon z hradiska Libice nad Cidlinou. Zo zánikovej vrstvy biskupského chrámu v Oldenburgu, datovanej do roku 983, sú časti minimálne dvoch bronzových zvonov.
     Medzi predmety spájané s kresťanstvom z územia Čiech treba zaradiť strieborný, čiastočne pozlátený kalich z kniežacieho hrobu z Kolína, datovaného asi do polovice 9. Storočia, ktorý sa niekedy zvykne spájať s krstom českých kniežat v Regensburgu v roku 845. Z hradiska Libice nad Cidlinou pochádzajú nálezy spájané s existenciou tunajšieho kostola. Ide o lyžičku s točeným držadlom (pravdepodobne lyžička na kadidlo), nôž na hostie, hlinené aquamanile, cínový rámček relikviára s nápisom a zlomok kovania knižnej väzby. Známym nálezom zo Slovenska, ktorý sa zvykne spájať s byzantskou misiou Konštantína a Metoda, je pyxida z Čiernych Kľačian. Jej zlomky sa našli v roku 1974 pri zemných prácach. Titus Kolník a Ladislav Veliačik na základe analýzy ikonografie a porovnaním s podobnými nálezmi predpokladali, že pyxida bola vyrobená pravdepodobne v Ríme v prvej polovici 4. storočia a je začiatočným prejavom byzantského umenia. Zobrazená scéna bola interpretovaná ako výjav z legendy o založení Ríma. Zároveň hypoteticky predpokladali, že ju na územie Veľkej Moravy priniesli Konštantín a Metod.

Odporúčaná literatúra
AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v VI. – XII. storočí (k problému recepcie a transformácie). Bratislava : Veda, 1992.
BEDNÁR, Peter – SAMUEL, Marián – CHORVÁTOVÁ, Hana. Nové včasnostredoveké nálezy z areálu Zoborského kláštora. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1997. Nitra 1999, s. 29.
BEDNÁR, Peter. Nitriansky hrad v 9. storočí. Die Nitraer Burg im 9. Jahrhundert. In: PIETA, Karol – RUTTKAY, Alexander – RUTTKAY, Matej (eds.). Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Wirtschaftliches und politisches Zentrum nitraer Fürstentums. Nitra : AÚ SAV – Ponitrianske múzeum, 2006, s. 205 – 215.
BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila – HOMOLA, Aleš – MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. Stěhování národů a východ Evropy. Praha : Vyšehrad 2006.
BERANOVÁ, Magdalena – LUTOVSKÝ, Michal. Slované v Čechách. Archeologie 6. – 12. století. Praha : Libri, 2009.
CIBULKA, Jozef. Velkomoravský kostel v Modré u Velehradu a začátky křesťanství na Moravě. Praha : NČAV, 1958.
DERWICH, Marek. Die ersten Klöster auf dem polnischen Gebiet. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 515 – 518.
FRIESINGER, Herwig. Goldenscheiben aus Bojná und ihre Untersuchung. Pozlátené plakety z Bojnej a ich výskum. In: PIETA, Karol – RUTTKAY, Alexander – RUTTKAY, Matej (eds.). Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Wirtschaftliches und politisches Zentrum nitraer Fürstentums. Nitra : AÚ SAV – Ponitrianske múzeum, 2006, s. 17 – 18.
FROLÍK, Jan – MAŘÍKOVÁ-KUBKOVÁ, Jana – RŮŽIČKOVÁ, Eliška – ZEMAN, Antonín. Nejstarší sakrální architektura pražského hradu (Výpoveď archeologických pramenů). Praha : Peres, 2000.
GABRIEL, Ingo. Starigrad – Oldenburg. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie Handbuch zur Ausstellung. Band 2. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 658 – 661.
GALUŠKA, Luděk. Uherské Hradiště-Sady – Křesťanské centrum říše velkomoravské. Brno : Moravské zemské muzeum – Nadace Litera, 1996.
GALUŠKA, Luděk. Slované – doteky předků. O životě na Moravě 6. – 10. století. Brno : MZM – Obec Modrá – Krajská knihovna Františka Bartoše, 2004.
HANULIAK, Milan. Pohansko-kresťanský synkretizmus a jeho prejavy na nekropolách z mladšieho úseku včasného stredoveku. In: Studia archaeologica Slovaca mediaevalia III. – IV. Bratislava 2001, s. 109 – 125.
HORNÍČKOVÁ, Kateřina. Pektorál z Velké Mače – jeho původ, ikonografie a zařazení v kontextu pektorálních křížků. In: Studia archaeologica Slovaca mediaevalia III. – IV. Bratislava 2001, s. 187 – 201.
CHUDZIAK, Wojciech. Die Kirche im Burgwall von Kałdus bei Klum (Chełmno). In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 511 – 514.
IVANIČ, Peter. Pribinov kostol v Nitre v zrkadle historiografie. In: Konštantínove listy, 2008, roč. 1, s. 60 – 69.
JÁNOŠÍK, Jiří – PIETA, Karol. Nález zvona na hradisku z 9. storočia v Bojnej. Náčrt histórie včasnostredovekých zvonov. Ein Glockenfund aus dem Burgwall aus dem 9. Jahrhundert in Bojná. Zur Geschichte der frühmittelalteriche Glocken. In: PIETA, Karol – RUTTKAY, Alexander – RUTTKAY, Matej (eds.). Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Wirtschaftliches und politisches Zentrum nitraer Fürstentums. Nitra : AÚ SAV – Ponitrianske múzeum, 2006, s. 121 – 158.
KARA, Michał – KURNATOWSKA, Zofia. Christliche Bestattungen. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 527 – 530.
KLANICA, Zdeněk. Křížky z 8. – 9. století v Mikulčicích. In: Pravěk NŘ 3. Brno 1993, s. 211 – 225.
KOLNÍK, Titus. Kontakty raného kresťanstva s územiami strednej Európy vo svetle archeologických a historických prameňov. In: Studia archaeologica Slovaca mediaevalia III – IV. Bratislava 2001, s. 51 – 92.
KOLNÍK, Titus – VELIAČIK, Ladislav. Neskoroantická pyxida z Čiernych Kľačian. In: Slovenská archeológia, 1983, roč. 31, č. 1, s. 17 – 84.
KOSMAN, Marceli. Dějiny Polska. Praha : Karolinum, 2011.
KOŽIAK, Rastislav. Írski misionári a počiatky kresťanstva u Slovanov v stredovýchodnej Európe. In: KOŽIAK, Rastislav – NEMEŠ, Jaroslav (ed.). Pohanstvo a kresťanstvo. Bratislava : Chronos, 2004, s. 103 – 124.
KOŽIAK, Rastislav. Christianizácia Avarov a Slovanov na strednom Dunaji: Príbeh svätcov – misionárov, svätá vojna alebo kultúrny šok? In: KOŽIAK, Rastislav – NEMEŠ, Jaroslav (ed.). Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I. Bratislava : Chronos, 2006, s. 121 – 147.
KRUMZHANZLOVÁ, Zdenka. Počátky křesťanství v Čechách ve světle archeologických pramenů. In: Památky archelogické, 1971, roč. 62, č. 2, s. 406 – 456.
KURNATOWSKA, Zofia. Die Christianisierung Polens im Lichte de archäologischen Quellen. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 490 – 493.
LABUDA, Gerard. Studia nad poczatkami panstwa Polskiego. Tom II. Poznań : Uniwersytet Imienia Adama Mickiewicza, 1988.
Magnae Moraviae fontes historici. I. Annales et chronicae. Curaverunt Dagmar Bartoňková – Lubomír Havlík – Zdeněk Masařík – Radoslav Večerka. Praha – Brno : Státní pedagogické nakladateství, 1966.
Magnae Moraviae fontes historici. II. Textus biographici, hagiographici, liturgici. Curaverunt Dagmar Bartoňková – Lubomír Havlík – Jaroslav Ludvíkovský – Zdeněk Masařík – Radoslav Večerka. Brno: Universita J. E Purkyně, 1967.
Magnae Moraviae fontes historici. III. Diplomata, epistolae, textus historici varii. Curaverunt Dagmar Bartoňková – Lubomír Havlík – Ivan Hrbek – Jaroslav Ludvíkovský – Radoslav Večerka. Brno : Universita J. E Purkyně, 1969.
MARSINA, Richard. Začiatky cirkevnej organizácie na Slovensku (od prelomu 8./9. až do začiatku 11. storočia). In: Slovenská archivistika, 1995, roč. 30, č. 2, s.113 – 126.
MĚŘÍNSKY, Zdeněk. Kosočtverečné olověné křížky a jejich chronologické postavení v rámci hmotné kultury střední doby hradištní. In: Rodná země. Sborník k 100. výročí muzejní a vlastivědné společnosti v Brně a k 60. narozeninám PhDr. Vladimíra Nekudy CSc. Brno : Muzejní a vlastivědná společnost v Brně, 1988, s. 122 – 145.
MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velikou Moravu II. Praha : Libri 2006.
NECHVÁTAL, Bořivoj. Relikviarkreutze aus Böhmen. In: Památky archeologické, 1979, roč. 70, č. 1, s. 213 – 251.
PADBERG, Lutz E. Festigung und Ausbau des lateinischen Christentums: Die otonische Mission bei den Westslawen und Ungarn. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 2. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 671 – 674.
PIETA, Karol – RUTTKAY, Alexander. Bojná – mocenské a christianizačné centrum Nitrianskeho kniežatstva. Predbežná správa. Bojná – Neues Macht – und christianisierungszentrum des Fürstentums von Nitra. Vorbericht. In: PIETA, Karol – RUTTKAY, Alexander – RUTTKAY, Matej (eds.). Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Wirtschaftliches und politisches Zentrum nitraer Fürstentums. Nitra : AÚ SAV – Ponitrianske múzeum, 2006, s. 21 – 70.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Slovensko očami cudzincov. Bratislava – Budmerice : Literárne informačné centrum v Bratislave, 1999.
PROFANTOVÁ, Naďa – STOLZ, Daniel. Nový nález relikviářového křížku z Kouřimi. In: DOLEŽALOVÁ, Eva – ŠIMŮNEK, Robert (eds.). Od knížat ke králům. Sborník u prĺežitosti 60. narozenin Josefa Žemličku. Praha : Lidové noviny, 2007, s. 124 – 130.
RATKOŠ, Peter. Kristianizácia Veľkej Moravy pred misiou Cyrila a Metoda. In: Historický časopis, 1971, roč. 19, č. 1, s. 71 – 83.
RATKOŠ, Peter. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.
SAMUEL, Marián. Najnovšie výsledky archeologických výskumov Zoborského kláštora v Nitre. In: Monumenta Tutela / Ochrana pamiatok. 22. Bratislava 2010, s. 276 – 287.
SEDLÁK, Peter. Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko. Levoča : POLYPRESS, s. r. o., 1999.
SOMMER, Peter. Nejstarší kláštery Čech a Moravy. In: SOMMER, Peter – TŘESTÍK, Dušan – ŽEMLIČKA, Josef (eds.). Přemyslovci – Budování Českého státu. Praha : Lidové noviny, 2009, s. 254 – 257.
STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo. Bratislava : Veda – Rak, 2004.
STRZELCZYK, Jerzy. Der Christianisierung Polens im Lichte der schriftlichen Quelllen. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 487 – 489.
STRZELCZYK, Jerzy. Das Treffen in Gnesen und die Gründung der Erzbistums Gnesen. Polens im Lichte der schriftlichen Quelllen. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 494 – 497.
ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana. Architektúra Veľkej Moravy v európskom kontexte. In: GALUŠKA, Luděk – KOUŘIL, Pavel – MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk (eds.). Velká Morava medzi Východem a Západem. Spisy archeologického ústavu AV ČR Brno 17. Brno : AÚ AVČR, 2001, s. 397 – 406.
VANČO, Martin. Počiatky kresťanskej architektúry. Veľkomoravská sakrálna architektúra na Slovensku. In: Problémy výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava 2002, s. 19 – 53.
VAVŘÍNEK, Vladimír. Cirkevní misie v dějinách Velké Moravy. Praha : Lidová demokracie, 1963.
VAVŘÍNEK, Vladimír. Mission in Mähren: Zwischen dem lateinischen Westen und Byzanz. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Ausstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 304 – 310.
ŻUROWSKA, Klementyna. Sakralarchitektur in Polen. In: WIECZOREK, Alfried – HINZ, Hans-Martin (eds.). Europa Mitte um 1000 Beitrage zur Geschichte, Kunst und Archäologie. Handbuch zur Asstellung. Band 1. Stuttgart : Konrad Theiss Verlag, 2000, s. 502 – 506.
© 2020 UKM